BRATISLAVA. Utorňajší Medzinárodný deň rómskeho holokaustu si pripomenuli v Národnej rade SR.
V jej vestibule otvorili výstavu Porraimos - Rómsky holokaust pri príležitosti 72. výročia likvidácie rómskeho koncentračného tábora v Auschwitzi-Birkenau.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 ho ako súčasť vyhladzovacieho nacistického tábora zlikvidovali.
Za uznanie holokaustu Rómovia aj hladovali Čítajte Dlho utajovaný holokaust
"Deň rómskeho holokaustu je dôležitý pamätný deň pre Rómov, kedy ich etnikum malo byť vyhladené. Bohužiaľ, aj dnes existujú podobné snahy a preto je potrebné nezabúdať na dávnu minulosť a pripomínať si historické súvislosti," povedala predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny Erika Jurinová na otvorení výstavy, na ktorom nechýbali rómske piesne.
"Rómsky holokaust bol dlho utajovaný a o špeciálnom cigánskom tábore sa nehovorilo počas totalitného režimu ani po jeho páde. Až posledných päť rokov sú zverejňované fakty. V cigánskom tábore boli ešte horšie podmienky ako v židovskom. Všetkých 2 897 rómskych mužov, žien a detí, ktorí sa v ňom v tú noc nachádzali, bolo poslaných do plynovej komory, nikto z nich neprežil. Preto si uctievame pamätný deň rómskeho holokaustu, aby sme podobným zverstvám predchádzali," konštatoval bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity Peter Pollák.
Panelová výstava, ktorá potrvá do 8. augusta, je z Múzea rómskej komunity v Brne a Vlastivedného múzea v Hanušovciach nad Topľou. Prezrádza, že v okrese Vranov nad Topľou z 35 334 obyvateľov v roku 1942 bolo 3 115 Rómov.
Pre nich v júli 1942 zriadili v hanušovskom kaštieli pracovný tábor. Okrem budovania tamojšej železnice pracovali aj na iných stavbách na Slovensku. České dokumenty potvrdzujú, že z ich 6 500 Rómov sa z koncentračných táborov vrátilo 583 väzňov.
Výstava v parlamente pripomína zverstvá fašizmu a likvidáciu Židov Čítajte Konečné riešenie otázky
Expozícia približuje nástup fašizmu v rokoch 1933 až 1945. Nemecký zákon o ochrane národa a štátu (28. 2. 1933) označil Rómov za asociálov, gaunerskú populáciu.
Návštevník výstavy sa dozvedá o zámeroch nacistickej vedy, preventívnych opatreniach voči Rómom, ktorí mali zákaz kočovania, chodenia detí do škôl a iné obmedzenia ľudských práv a slobôd.
Tie vyústili do konečného riešenia rómskej otázky v podobe deportácií do koncentračných táborov, vytetovania čísiel, nútenej práce a pobyte v neznesiteľných podmienkach až po smrť v plynovej komore.
Celkový počet rómskych obetí v Európe počas druhej svetovej vojny sa odhaduje na 300- až 500-tisíc osôb.
