BRATISLAVA. Preplácanie iba najlacnejšieho špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ŠZM) je podľa predsedu Slovenskej asociácie dodávateľov zdravotníckych pomôcok SK-MED Vladimíra Mičietu extrémne nebezpečné a neprijateľné.
V súčasnosti zdravotné poisťovne hradia všetko. Vládni analytici odhadujú, že pokiaľ by sa tento materiál preplácal rovnakým systémom ako lieky, mohlo by sa ušetriť 29 miliónov až 47 miliónov eur ročne.
Vplyv na výsledok liečby
"Koncept najlacnejšej pomôcky v danej skupine je extrémne nebezpečný a neprijateľný a svedčí skôr o nízkej erudícii navrhovateľa. V tomto segmente neexistujú generiká, ako je tomu v prípade liečiv," povedal pre TASR Mičieta.
Upozornil, že aj v jednotlivých skupinách existujú medzi pomôckami, respektíve špeciálnym zdravotníckym materiálom, rôzne konštrukčné, materiálové a terapeutické odlišnosti, ktoré môžu mať na výsledok liečby zásadný vplyv.
Zmeny v preplácaní zdravotníckeho materiálu môžu ušetriť milióny eur Čítajte V jednotlivých skupinách preto podľa neho nemožno paušalizovať. "Vždy sa má zvoliť najvhodnejší materiál podľa individuálnej potreby pacienta a voľby lekára," uviedol Mičieta. Problémom má byť aj to, že v existujúcich kategóriách sú zlúčené pomôcky a špeciálne zdravotnícke materiály, ktoré sa používajú pri diametrálne odlišných terapiách.
"Ak existujú nástroje, ako je kategorizácia a referencovanie cien, ktoré z hľadiska racionalizácie výdavkov sú podľa nášho názoru viac ako dostačujúce, potom model úhrady najlacnejšej pomôcky v skupine vyvstáva ako zbytočný a bol by len podkladom na zásadné zhoršenie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti," skonštatoval Mičieta.
Centralizácia nákupov
Referencovanie cien špeciálneho zdravotníckeho materiálu, kedy sa ceny určujú ako priemer najnižších, umožňuje legislatíva už niekoľko rokov.
"Jeho možné využitie pri nastavovaní cenotvorby špeciálneho zdravotníckeho materiálu považujeme za transparentný a štandardizovaný nástroj, ktorý sa nie vždy využíva, naopak, sú v praxi používané iné neštandardné spôsoby nastavovania cien nakupovaného špeciálneho zdravotníckeho materiálu, čo vnímame ako veľmi problematické," poukázal Mičieta.
Vhodnou by podľa neho mohla byť aj centralizácia nákupov, avšak za predpokladu že bude primeraná a v spojení s implementáciou moderných princípov centrálnych obstaraní.
"Len vtedy môže priniesť reálnu racionalizáciu a efektivizáciu procesov a systému ako takého. Naše skúsenosti zo zahraničia však hovoria o presnom opaku. A síce o hrubom škrtaní výdavkov a obmedzeniach, zamedzovaní inovácií a efektivizácii medicínskych postupov a reálne zhoršenej dostupnosti nových terapií pacientom," poznamenal Mičieta s tým, že centralizácia tiež môže viesť k monopolizáciu trhu.
