BRATISLAVA. Vysokoškoláka Mareka Brezováka, ktorý študuje na Žilinskej univerzite, vlani na jeseň zaskočila nepríjemná správa, že mu nebola schválená žiadosť o študentskú pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, s ktorou počítal. Jemu podobných boli stovky.
Nespokojní boli však aj pedagógovia, ktorí sa môžu v tom istom fonde uchádzať o výhodnú pôžičku v maximálnej výške 15-tisíc eur. Učiteľka Anita Pažítková povedala, že ani na tretí pokus sa jej nepodarilo pôžičku získať.
Podobná situácia sa tento rok asi zopakuje. Fondu na podporu vzdelávania natoľko klesli finančné prostriedky na pôžičky, že v akademických rokoch 2013/2014 a 2014/2015 dokázal uspokojiť len necelých 60 percent žiadateľov, tvrdí riaditeľ fondu Pavol Kučmáš.
Pôžičky pre vysokoškolákov
- Študenti prvého, druhého aj tretieho stupňa vysokoškolského štúdia.
- Maximálna výška je 2300 eur, ktorú si môže študent požičať na akademický rok, minimum je 500 eur.
- V prípade študentov na zahraničnej vysokej škole musí byť ich štúdium podľa rozhodnutia ministerstva školstva svojím rozsahom a úrovňou postavené na roveň štúdia na vysokej škole v Slovenskej republike.
- O pôžičku treba požiadať v termíne do 31. októbra.
- Pôžička musí byť zabezpečená ručiteľom.
- Lehota splatnosti minimálne päť rokov, maximálne desať rokov.
Ešte horšia bola situácia vlani, keď pôžičku dostalo len 1425 študentov, čo je takmer o 500 menej ako rok predtým. Znižuje sa aj suma, ktorú si môže vysokoškolák požičať. Kým pred dvoma rokmi bola maximálna pôžička až 3000 eur, blížiaci sa akademický rok to bude už len 2300 eur.
Fond nedokáže uspokojiť ani žiadosti učiteľov. Vlani od nich dostal 699 žiadostí v celkovej výške 5,86 milióna eur. Uspokojiť však mohol len 276 z nich vo výške 2,3 milióna.
V budúcom akademickom roku je pre študentov vyčlenených 2,7 milióna eur, teda o 800-tisíc menej ako minulý rok. Naopak, pre pedagógov sa podarilo finančné prostriedky zvýšiť o 200-tisíc eur na 2,5 milióna eur.
Prečo chýbajú peniaze
Fond od svojho vzniku hospodári s finančnými prostriedkami svojich právnych predchodcov Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. Oba tieto fondy v čase vzniku dostali finančné prostriedky z Fondu národného majetku vo výške 23,24 mil. eur.
Odvtedy nezískal žiadne dodatočné finančné zdroje. Klesajúci objem prostriedkov na pôžičky zdôvodňuje Kučmáš tým, že fond má príjmy iba zo splátok pôžičiek, ktoré poskytol v predchádzajúcich rokoch.
„Tu však treba brať do úvahy, že študenti počas štúdia pôžičku nesplácajú, a tak rozdiel medzi vyplatením pôžičky a začatím splácania je v priemere 3,5 roka,“ hovorí.

Má sa to zmeniť
Situáciu by mohla vyriešiť novela zákona o Fonde na podporu vzdelávania, ktorá by sa mala dostať v priebehu augusta do legislatívneho procesu. Má upraviť najmä viaczdrojové financovanie fondu aj niektoré podmienky na poskytovanie pôžičiek na základe požiadaviek študentov a pedagógov.
„Vzhľadom na to, že návrh novely zákona ešte nie je v definitívnej podobe a prebiehajú rokovania s ministerstvom školstva a ministerstvom financií, nie je zatiaľ možné podrobnejšie informovať o konkrétnych úpravách, ktoré budú mať vplyv na dofinancovanie fondu,“ povedal pre SME Kučmáš.
Študentské pôžičky vysokoškoláci prvýkrát mohli získať v roku 1997, vtedy ešte od Študentského pôžičkového fondu. Doteraz fond pôžičkami pomohol vyše 20-tisíc študentom a vyše 3000 pedagógom.

Beata
Balogová
