Pôžičky od štátu dostáva čoraz menej študentov

Fond na podporu vzdelávania nedokáže už dva roky uspokojiť vyše štyridsať percent študentov a pedagógov, ktorí ho žiadajú o pôžičky.

Ilustračné foto.(Zdroj: SME)

BRATISLAVA. Vysokoškoláka Mareka Brezováka, ktorý študuje na Žilinskej univerzite, vlani na jeseň zaskočila nepríjemná správa, že mu nebola schválená žiadosť o študentskú pôžičku z Fondu na podporu vzdelávania, s ktorou počítal. Jemu podobných boli stovky.

Nespokojní boli však aj pedagógovia, ktorí sa môžu v tom istom fonde uchádzať o výhodnú pôžičku v maximálnej výške 15-tisíc eur. Učiteľka Anita Pažítková povedala, že ani na tretí pokus sa jej nepodarilo pôžičku získať.

Podobná situácia sa tento rok asi zopakuje. Fondu na podporu vzdelávania natoľko klesli finančné prostriedky na pôžičky, že v akademických rokoch 2013/2014 a 2014/2015 dokázal uspokojiť len necelých 60 percent žiadateľov, tvrdí riaditeľ fondu Pavol Kučmáš. 

Ešte horšia bola situácia vlani, keď pôžičku dostalo len 1425 študentov, čo je takmer o 500 menej ako rok predtým. Znižuje sa aj suma, ktorú si môže vysokoškolák požičať. Kým pred dvoma rokmi bola maximálna pôžička až 3000 eur, blížiaci sa akademický rok to bude už len 2300 eur.

Fond nedokáže uspokojiť ani žiadosti učiteľov. Vlani od nich dostal 699 žiadostí v celkovej výške 5,86 milióna eur. Uspokojiť však mohol len 276 z nich vo výške 2,3 milióna.

V budúcom akademickom roku je pre študentov vyčlenených 2,7 milióna eur, teda o 800-tisíc menej ako minulý rok. Naopak, pre pedagógov sa podarilo finančné prostriedky zvýšiť o 200-tisíc eur na 2,5 milióna eur.

Prečo chýbajú peniaze

Fond od svojho vzniku hospodári s finančnými prostriedkami svojich právnych predchodcov Študentského pôžičkového fondu a Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov. Oba tieto fondy v čase vzniku dostali finančné prostriedky z Fondu národného majetku vo výške 23,24 mil. eur.

Odvtedy nezískal žiadne dodatočné finančné zdroje. Klesajúci objem prostriedkov na pôžičky zdôvodňuje Kučmáš tým, že fond má príjmy iba zo splátok pôžičiek, ktoré poskytol v predchádzajúcich rokoch.

„Tu však treba brať do úvahy, že študenti počas štúdia pôžičku nesplácajú, a tak rozdiel medzi vyplatením pôžičky a začatím splácania je v priemere 3,5 roka,“ hovorí.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vyšetrovanie v kauze ministra Plavčana pokročilo, rozhoduje polícia

Má sa to zmeniť

Situáciu by mohla vyriešiť novela zákona o Fonde na podporu vzdelávania, ktorá by sa mala dostať v priebehu augusta do legislatívneho procesu. Má upraviť najmä viaczdrojové financovanie fondu aj niektoré podmienky na poskytovanie pôžičiek na základe požiadaviek študentov a pedagógov.

„Vzhľadom na to, že návrh novely zákona ešte nie je v definitívnej podobe a prebiehajú rokovania s ministerstvom školstva a ministerstvom financií, nie je zatiaľ možné podrobnejšie informovať o konkrétnych úpravách, ktoré budú mať vplyv na dofinancovanie fondu,“ povedal pre SME Kučmáš.

Študentské pôžičky vysokoškoláci prvýkrát mohli získať v roku 1997, vtedy ešte od Študentského pôžičkového fondu. Doteraz fond pôžičkami pomohol vyše 20-tisíc študentom a vyše 3000 pedagógom.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 18 563
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 666
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 662
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 358
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 008
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 567
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 547
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 845
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 864
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 515

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Meteorológovia varujú pred silným dažďom a vetrom na horách

Hydrometeorologický ústav vydal výstrahu druhého stupňa.

Kiska: Rakúsko je našim silným partnerom a jedným z najdôležitejších investorov

Prezident pripomenul, že rakúske banky príchodom na Slovensko prispeli k tomu, že náš bankový sektor je stabilný.

Špeciálny prokurátor s Gorilou stále nepohol, hoci predpovedal inak

Bývalý šéf vyšetrovacieho tímu Gorila Marek Gajdoš pred odchodom obvinil dvoch ľudí, obžalovaní zatiaľ nie sú.

Propaganda a hoaxy majú rozdeliť ľudí, lži už začali pokutovať (debata SME)

Slovensko je náchylnejšie uveriť proruskej propagande, podľa odborníkov na dezinformácie tu prevláda sentiment aj časť ruskej identity v histórii.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop