BRATISLAVA. Keď sa učiteľ španielčiny a angličtiny Castor Sánchez z Kolumbie blížil s kamarátom prvýkrát k svojmu novému bytu v Bratislave, stretol na chodbe budúcu susedku. Spýtala sa ho, či je nový majiteľ. „Keď jej môj priateľ povedal, že som to ja, bolo vidieť, že ju tá správa potešila,“ povedal Sánchez.

Dôvod ho však zaskočil. „Vďaka bohu, viete, hovorilo sa, že si to tu kúpil nejaký chlap z Kolumbie,“ povedala podľa Sáncheza susedka.
Odmietavý postoj k cudzincom na Slovensku nie je podľa odborníkov nový.
Minulý týždeň si skupina študentov z Turecka chcela v Bratislave rezervovať hotel.
„Z bezpečnostných dôvodov v hoteli neberieme ľudí z Turecka a arabských krajín. Rezerváciu neprijímame. Prepáčte!“ odpísali z hotela Stella Apartments cez rezervačný systém Booking.com.
Prípad už prešetruje Slovenská obchodná inšpekcia. „Kontrola prebieha. Podnet sme nedostali, ale konáme na základe včera medializovaných informácií,“ povedala hovorkyňa inšpekcie Danuša Krkošová.

Rovnaké zaobchádzanie
Predávajúci, v tomto prípade hotel, musí dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania. Nesmie odmietnuť poskytnúť svoje služby, tvrdí Krkošová.
Inšpekcia prešetruje aj to, o akú kategóriu ubytovacieho zariadenia ide, či spĺňa požiadavky na zaradenie do svojej triedy. Ak zistí, že porušili právne predpisy, a tiež, že odmietli poskytnúť rezervované ubytovanie, v ,,každom prípade vykoná záväzné pokyny vrátane sankčných“. Pokuta môže dosiahnuť až 66 400 eur.
Turecká ambasáda sa ohradila. „Ostro odsudzujeme tento neprijateľný, zaostalý a rasistický postoj, ktorý je namierený proti ľudským právam a v žiadnom prípade nie je zlučiteľný s ľudskými hodnotami,“ napísali vo svojom stanovisku.
Polícia podnet v tejto veci nedostala, tvrdí jej krajský hovorca Michal Szeiff.
Cudzinci nechcú hovoriť
Podobné nepríjemnosti sa na Slovensku stali viacerým klientom občianskeho združenia Liga za ľudské práva. Najčastejšie sa stáva, že bary nevpúšťajú ľudí tmavšej pleti, tvrdí šéfka združenia Zuzana Števulová.
Verejnosť sa o tom podľa nej väčšinou nedozvie, pretože cudzinci diskrimináciu nehlásia. Buď sa boja, že by sa im potom ťažšie vybavovali doklady o pobyte na Slovensku, alebo svoje práva nepoznajú.
„Najmä tí, ktorí pochádzajú z krajín mimo Európskej únie, to považujú za súčasť života v krajine a nemajú potrebu o tom hovoriť, tvrdí Števulová. „Väčšinou sa boja a majú pocit, že slovenské inštitúcie im nie sú naklonené.“
Úrad Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku poškodených cudzincov odkazuje na organizácie, ktoré sa zaoberajú diskrimináciou. „Ide o osobitné a právne komplikované spory, kde je pre klienta vhodnejšie, ak má právne zastúpenie,“ povedala Zuzana Vatráľová z úradu.
Cudzinci majú podľa nej niekoľko možností. Ak by im hrubo nadávali pre ich pôvod, môžu na polícii podať trestné oznámenie za hanobenie rasy. Ak ich pre farbu pleti nepustia do hotela či baru, treba sa obrátiť na obchodnú inšpekciu.
Problém sa dá riešiť aj v občianskom konaní a domáhať sa ochrany cti a dôstojnosti, či prípadnej kompenzácie, hovorí Vatráľová.
Rómovia vyhrali na súde
V decembri 2009 jeden z barov v Spišských Vlachoch odmietol obslúžiť rómsky manželský pár, ktorý sa obrátil na Poradňu pre občianske a ľudské práva, aby ho zastupovala.
Koncom júna tohto roka Krajský súd v Košiciach rozhodol, že majiteľ baru musí poškodeným zaplatiť odškodné po 300 eur a trovy konania.
„Celý zážitok bol pre nás veľmi ponižujúci. Aj dnes mám obavy ísť si niekde s rodinou sadnúť do podniku, bojím sa, že sa to zopakuje,“ povedal po pojednávaní poškodený Roman Pecha.
V januári tohto roka vyhadzovači nepustili do bratislavského baru Music Bar Priatelia Hispánca Miguela Gonzáleza s kamarátom.
„Dnes som zažil prvýkrát v živote najhoršiu formu rasizmu. Povedali mi, že negri ako ja nie sú vítaní,“ napísal vtedy na svojom facebooku González.
Majiteľ podniku sa mu neskôr ospravedlnil. Televízia Joj v roku 2013 informovala o dvoch podobných prípadoch v tomto bare.
V Trnave zase minulý rok chceli zbiť čínskeho turistu Seana Yuena, lebo ho považovali za utečenca.
Cudzinci sa stretávajú s diskrimináciou aj pri hľadaní ubytovania. Keď majitelia bytov vidia, že ide o cudzincov, všetky voľné miesta sú zrazu obsadené, tvrdí Števulová.
„Po revolúcii boli Vietnamci prví, ktorých vyhodili z práce. Stretol som sa s jadrovým fyzikom, ktorý predával na trhu topánky,“ povedal Vladimír Baláž, prognostik SAV, ktorý diskrimináciu od zamestnávateľov zaznamenal pri svojom prieskume.

Beata
Balogová
