Je to takmer rovnaká vzdialenosť ako do Chorvátska, no sem sa turisti nehrnú v húfoch, naopak. Pre väčšinu Slovákov je severné Rumunsko úplne neznámou oblasťou.
Pritom osemsto kilometrov od Bratislavy ležia župy Maramureš a Bukovina, ponúkajúce špičkový cestovateľský zážitok s nádychom exotiky. Rumunsko sa za posledné roky posunulo veľmi dopredu. A ak sa rozhodnete vybrať sa sem na bicykloch, overíte si to na každom kilometri.
Bukovina a Maramureš majú s nami kus spoločnej histórie. Od roku 1775 do roku 1918 bola Bukovina súčasťou rakúsko-uhorskej monarchie, najprv ako súčasť Haliča, neskôr ako korunná krajina habsburskej monarchie.
Jej názov je odvodený od slovanského „buku“, keďže na území rástli zväčša buky. Po prvej svetovej vojne pripadla oblasť Rumunsku, po 2. svetovej vojne bola Bukovina rozdelená. Severná časť sa stala súčasťou Sovietskeho zväzu, južná časť zostala v Rumunsku.
Konský povoz nie je v Maramuresi nič výnimočné. (zdroj: ČTK)Čakanie na hranici
Na maďarsko-rumunskej hranici našinca prekvapí už nezvyklý jav – dlhý rad áut. Mnohé sa pokúšajú predbiehať niektorých rumunských čakajúcich, čo sa sem-tam končí hádkami hraničiacimi fyzickými atakmi. Predbiehajú sa najmä dodávky s rumunskou značkou, ktoré zrejme dovážajú „všetko“.
Čakanie je zhruba hodinové, čo sa dá vydržať, ak si, ako býva zvykom, nevyberiete z troch paralelných radov ten najpomalší. Samotná hraničná kontrola je bezproblémová, skontrolujú vám len technický preukaz od auta. Zrejme preto, lebo chcú mať istotu, že nie je kradnuté.
