Máte ustavičnú predstavu, že vám niečo podstatné v živote uniká? Určite v tom nie ste sami. Pocit nestíhania sa šíri dnešnou spoločnosťou ako nákazlivý vírus a ani tá najlepšia príručka manažmentu tento problém nevyrieši. „V skutočnosti nie je totiž vnímanie časovej tiesne už dávno individuálnym, ale kolektívnym problémom,“ píše Ulrich Schnabel v knihe Veget.
Vysvetľuje, že všetci túžime po záhaľke a zároveň sa ničoho nebojíme viac ako možnej nudy. Chceme eliminovať stres, mať viac času pre rodinu a priateľov, pritom sa však snažíme vyplniť niečím „užitočným“ každú sekundu svojho života.

Kto nečaká u lekára so smartfónom v ruke klikajúc na niektorú z nezmyselných aplikácií? Kto neprepadne panike, keď sa dozvie, že sa čas čakania predĺži čo i len o polhodinu? Kto si aj na dovolenke ustavične nekontroluje maily?
To najlepšie príde samo
Žijeme v epoche všeobecnej nervozity. Permanentná roztržitosť je základným stavom spoločnosti trpiacej globálnou poruchou pozornosti, z ktorej vieme len ťažko uniknúť, keďže sme obklopení samými uponáhľanými ľuďmi.
Autor pripomína niektoré základné chyby v našom myslení: hrubý domáci produkt je ešte stále mylne pokladaný za indikátor spoločenského šťastia, aktivitu oslavujeme často pre ňu samotnú bez toho, aby sme si kládli otázku, či sú jej výsledky prospešné pre ľudí a pre túto planétu. „Čas sú peniaze,“ vyjadril sa v roku 1748 jeden zo zakladateľov Amerických štátov Benjamin Franklin a my tomu dodnes veríme.
“„Odpočiňte si, to je pravdepodobne to najlepšie, čím môžete prispieť k záchrane sveta.“
„
Ustavičné náhlenie skutočne nemusí viesť k úspechu človeka ani ľudstva. Naopak, ničnerobenie má pre nás neoceniteľnú hodnotu, tvrdí Schnabel. Je nenahraditeľné nielen pre naše duševné zdravie, ale spätne aj pre našu sústredenosť. Poznáme to veľmi dobre. Najlepšie myšlienky nám zídu na um na koncerte, pri prechádzke, praní, umývaní riadu, skrátka v najmenej očakávanom momente, keď je naše racionálne myslenie zaneprázdnené.
Náhodné objavenie poznatkov prostredníctvom pripraveného ducha – na to existuje dokonca špeciálny výraz - serendipity. Práve takto bol objavený penicilín, röntgen i LSD.