Do Bratislavy príde jeden z najväčších učiteľov tibetského budhizmu na západe Čhögjal Namkhai Norbu. Inštruktor jeho učenia LUKÁŠ CHMELÍK vysvetľuje, čím môže budhistické učenie byť užitočné pre západných ľudí.
Čo môže dať budhizmus tým, ktorých život je nalinkovaný nejakou nudnou prácou?
Aj človek, ktorý sedí za priehradkou, môže viesť prospešnejší a slobodnejší život a mať povedomie o pominuteľnosti a dočasnosti všetkého. Chceme, aby všetky naše vzťahy trvali, a keď sa skončia, veľmi trpíme. Ibaže všetky javy a veci raz odídu, nič nie je trvalé. Pripomínanie si dočasnosti nás núti prehodnotiť mnohé veci. Súčasťou budhizmu je aj rozvíjanie dobrého srdca a láskavosti. V budhizme máme modlitbu alebo prianie: „Nech sú všetky bytosti šťastné, nech sa im darí, nech sa oslobodia od trápenia.“ Je to jednoduchá myšlienka, ale keď si ju občas pripomenieme, hneď sa cítime lepšie.
Akú ste mali vy sám výchovu?
Liberálnu kresťanskú. Som pokrstený, chodil som ako malý občas do kostola, navštevoval som aj piaristické gymnázium. Mám nejaké povedomie o kresťanstve, ale hlboko veriaci som nebol.
Ako ste sa k budhizmu dostali?
Od detstva som sa venoval šachu, bol som aj majstrom Slovenska do šestnásť rokov. Hoci som tomuto športu venoval veľa energie, zavesil som ho na klinec, pretože som mal pocit, že nastal čas nastúpiť na cestu vnútorného hľadania. Mal som pocit nenaplnenia a prázdnoty. Hľadal som najprv v iných východných filozofiách, odpovede som začal postupne nachádzať v budhizme. Budhizmus je cesta sebapoznávania, nie je tam dôraz na vieru či náboženské presvedčenie, je to skôr akési odporúčanie, ako odhaľovať pravdu o sebe a nachádzať hlbšie naplnenie. Fáza sústredenia sa do svojho vnútra je len dočasná, postupne sa človek stáva otvorenejší, je viac uvoľnený a lepšie chápe svoje emócie, je spokojnejší a veselší.
Ako by ste odpovedali na výhradu, že v európskom kontexte je najprirodzenejšie hľadať duchovnú cestu v kresťanstve než vo východných náboženstvách? Prečo by sme mali aj na Slovensku hľadať stíšenie aj touto cestou?
Budhizmus plne rešpektuje kresťanov. Aj dalajláma hovorí, že človek by nemal z princípu meniť náboženské presvedčenie len preto, že je to módne, sám odporúča, aby sa každý držal viery, ktorá je mu blízka. Aj kresťanstvo ponúka celý rad rôznych prístupov, má aj viaceré kontemplatívne rády. Ale na druhej strane, ak človek nenachádza cestu v kresťanstve, keď cíti inklináciu k budhizmu, že mu to prospieva, potom nie je dôvod, prečo by nemal nasledovať túto cestu. Budhizmus sa prispôsobuje spôsobu života a okolnostiam, je veľmi dobre akceptovateľný aj v našom modernom svete, v tejto dobe a našej kultúre. Keď máme pokojnú myseľ naplnenú otvorenosťou a láskavosťou, konáme takto aj voči druhým. Toto je cesta budhizmu.
Čhögjal Namkhai Norbu bude viesť od 19. – 21. augusta v Bratislave podujatie nazvané Spoznaj podstatu mysle. (zdroj: Medzinárodná komunita dzogčhenu)Vy osobne ste sa vďaka budhizmu nejako povahovo zmenili?
Nemôžem povedať, že dôjde k nejakej výraznej zmene povahy, ale znakom toho, že správne meditujeme, je to, že nepodliehame škodlivým emóciám, ako je pýcha, otupenosť, hnev a nahrádzame ich sústredenosťou. Som stále len na ceste.
Základným predsudkom voči budhizmu je to, že meditácia odvádza ľudí od bežného života.
Je to rozšírená predstava, ale budhizmus neodvracia od bežného života. Väčšina z nás žije normálnym životom a popritom sa venujeme meditáciám. V Ázii existuje podpora duchovných ľudí, na Západe však nie.
Nie je to isté sebectvo, keď sa človek sústreďuje len na seba?
