Počujete ma? Počujete ma? Počuje ma niekto? pýtal sa slovenský kňaz v americkom Wilkes-Barre Jozef Murgaš. Počuli ho. Jeho slová zazneli v prijímacej kancelárii v mestečku Scranton vzdialenom 30 kilometrov. Bol to prevratný objav.
Mestečko Scranton v americkom štáte Pensylvánia má približne toľko obyvateľov ako Nitra. Nepatrí ani medzi tristo najväčších miest v krajine. Ak sa vám napriek tomu zdá povedomé, môže to byť z dvoch dôvodov: sledovali ste americkú verziu sitcomu The Office alebo ste fanúšikom histórie bezdrôtovej komunikácie.

V meste fiktívnej spoločnosti Dunder Mifflin sa totiž odohrala aj časť príbehu, ktorým sa do histórie zapísal slovenský vynálezca Jozef Murgaš.
Katolícky kňaz, ktorý stál aj pri zrode Československa, sa považuje za priekopníka bezdrôtového prenosu informácií - technológie, vďaka ktorej si dnes už nevieme predstaviť život bez smartfónu.
„Bol veľmi známou osobnosťou a mal zásluhy o rádiovú telegrafiu. Bol takou prominentnou postavou, že práve počas týchto dní ho mali vymenovať za člena federálnej rádiovej komisie,” písalo sa v jeho nekrológu agentúry United Press.
Predal husle a nalodil sa na parník
Tajovský rodák Jozef Murgaš už v školskom veku vynikal maliarskym a technickým nadaním. Po gymnáziu v Banskej Bystrici sa však vydal na duchovnú cestu. Navštevoval kňazský seminár v Bratislave, pokračoval v Ostrihome a v roku 1888 ho v Banskej Bystrici vysvätili za kňaza.
Istý čas pôsobil ako kaplán v Dubovej, no potom odišiel študovať maliarstvo oltárnych obrazov do Budapešti, odkiaľ sa dostal na akadémiu v Mníchove.
Po návrate domov namaľoval Murgaš obraz pre každý kostol, v ktorom pôsobil. A bolo ich dosť.
Uhorská cirkevná vrchnosť totiž presúvala kňaza z farnosti na farnosť. Prekážalo jej Murgašovo panslavistické cítenie. Aj preto, keď si v novinách všimol inzerát na miesto slovenského farára v Amerike, rozhodol sa zanechať osočovanie a šikanovanie. Predal husle a v roku 1896 sa nalodil v Rotterdame na parník.