Pozoruhodnou postavou medzi slovenskými vysťahovalcami bol Peter Víťazoslav Rovnianek. V Amerike sa tento novinár, bankár a podnikateľ vypracoval na jedného z najbohatších Slovákov, no keď mu šťastena ukázala chrbát, dožil takmer v zabudnutí ako skrachovaný zlatokop na americkom juhozápade.
Životnú púť rodáka z Dolného Hričova výrazne ovplyvnili udalosti z jeho študentských čias. Rovnianek ako poslucháč Ústredného bohosloveckého seminára v Budapešti objavil v seminári knižnicu so slovenskou literatúrou, ktorá kedysi patrila Spolku priateľov slovenskej reči a literatúry, v tom čase už zakázanému.

S priateľom Andrejom Bielekom sa rozhodol napísať žiadosť rektorovi seminára, ktorý im mal zabezpečiť voľný vstup do knižnice. Dovtedy ju mohli navštevovať len tajne. Snaha o uplatnenie národnostných práv však prerástla o niekoľko mesiacov do aféry. Jej výsledkom bolo vylúčenie zo štúdií, ktoré sa vzťahovalo na celé Uhorsko.
Napred som sa narodil...
Po otcovej smrti, nevidiac v domovine perspektívu, 21-ročný Rovnianek prijal ponuku pôsobiť v zámorí, kde v slovenskej komunite chýbali kňazi a učitelia.
Do Spojených štátov pricestoval 5. septembra 1888 a usadil sa v Clevelande, ktorý patril spolu s Pittsburghom medzi hlavné bašty amerických Slovákov. Po vnútornom boji sa zriekol dráhy kňaza (aj z praktických dôvodov, keďže vysvätený mohol byť až po dovŕšení 24 rokov).
Z Rovnianka sa stal novinár a postupne aj vydavateľ viacerých krajanských novín a časopisov. Okrem toho bol priekopníkom v spolkovej činnosti amerických Slovákov. Jeho úsilie smerovalo k založeniu celoslovenského spolku na nadkonfesionálnom princípe (bez ohľadu na vierovyznanie).
Vo februári 1890 vznikol Národný slovenský spolok v Pittsburghu, čo však prispelo aj k utvoreniu dvoch opozičných táborov. Štefan Furdek, predstaviteľ slovenských katolíkov v Clevelande, s ideou nadkonfesionálneho spolku nesúhlasil a začiatkom septembra toho istého roku založil Prvú katolícku slovenskú jednotu.
Tento akt chápal Rovnianek ako zradu.