Čo nevyhnutne potrebuje moderná, zamestnaná žena stresovaná starostlivosťou o rodinu, aby bola zaťažená čo najmenej? rozmýšľala v roku 1912 Američanka Christine Fredericková. Dobrú kuchyňu. Takú, kde nestratí ani sekundu a neurobí ani pohyb navyše.
Existujú presné trasy, počet krokov, ktoré treba urobiť od chladničky ku dresu, od dresu k pracovnej doske, kde sa suroviny nakrájajú a od sporáka až jedálenský stôl, kam sa hotové jedlo prinesie. Podľa toho je rozmiestnený aj nábytok.
Nie je to objav poslednej sezóny, toto všetko bolo spísané a vyrátané naozaj už v roku 1912, kedy spomínaná Christine Fredericková vydala publikáciu Nová domácnosť: Štúdie o efektívnom vedení domácnosti.
Rozvinula do extrému úvahy Catharine Beechersovej, bojovníčky za právo žien na vzdelanie, ktorá napísala v roku 1841 príručku Pojednávanie o domácom hospodárení, kde upozorňuje na nutnosť zdravého domáceho prostredia a radí mladým dámam, ako čo najefektívnejšie vytvoriť a viesť domácnosť.
Ukážka efektívne zariadenej kuchyne. Približne rok 1917. (zdroj: Harris & Ewing Collection)
Ukážka dobre (vľavo) a zle zorganizovanej kuchyne podľa Christine Frederickovej z roku 1912. (zdroj: Publikácia The New Housekeeping: Efficiency Studies in Home Management)Zakázaný zlepšovák
Otvorený oheň, steny čierne od dymu a jeden spoločný obytný priestor, kde sa varilo, jedlo a spalo. Tak žila drvivá väčšina ľudskej populácie až do konca stredoveku, pričom sadzí a dymu sme sa zbavili prvými sporákmi na prelome 19. a 20. storočia.
Približne v tom čase sa začínajú architekti a dizajnéri zamýšľať nad tým, ako to zmeniť. Hlavného slova sa ujali ženy, čo sa dovtedy nestávalo často.
Ilustrácia z publikácie o efektívnom riadení domácnosti z roku 1912. (zdroj: Publikácia The New Housekeeping: Efficiency Studies in Home Management)Christine Fredericková dala dohromady všetky pracovné postupy, dĺžku ich trvania a na základe ergonomických pravidiel vytvorila optimálny kuchynský priestor.
Inšpirovala sa svojím súčasníkom Frederickom Winslowom Taylorom, ktorý sa na základe vedeckých poznatkov odstraňoval nepotrebné úkony robotníkov vo fabrikách, presadzoval časové normy a vyplácanie na základe vykonaného objemu práce.
Jeho vedecký manažment, takzvaný taylorizmus, naozaj zvýšil produktivitu, ale vyvolal aj prudké protesty robotníkov. V roku 1915 odbory v zbrojárenskom priemysle dokonca presadili zákaz jeho odporúčaní o úkolovom odmeňovaní.
Prelomová frankfurtská linka
Modernú kuchyňu a kuchynskú linku, ako ju dnes poznáme, priniesla až bytová kríza, ktorá nastala po skončení prvej svetovej vojny. Vznikol dopyt po lacných sociálnych bytoch, začali sa stavať prvé nízkorozpočtové sídliská.
Jedno také plánovali aj vo Frankfurte nad Mohanom a architekti sa ocitli pred otázkou, ako vyriešiť zariadenie kuchyne: ideálny by bol štandardizovaný nábytok, ktorý by mohli umiestniť do vyše tisícky nových bytových jednotiek.
Zákazku zadali rakúskej architektke Margarete Schütte-Lihotzky, pravdepodobne prvej žene, ktorej bolo umožnené študovať na Kunstgewerbeschule vo Viedni (dnes Univerzita užitého umenia), za jej prijatie sa prihovoril dokonca i Gustav Klimt.
V roku 1926 navrhla „frankfurtskú kuchyňu“, ktorá sa stala míľnikom v dejinách a považuje sa za predchodkyňu dnešných kuchynských liniek na mieru.
Lihotzky vychádzala zo štúdií Christine Frederickovej a v praxi sa inšpirovala jedálensky vozňom. Kuchynka vo vlaku sa jej zdala dokonalá. Na neuveriteľne malom priestore dokázali dvaja ľudia pripraviť jedlo pre aj sto cestujúcich, umyť po nich riad a odložiť ho do skriniek.
Jej kuchyňa mala rozmery 1,9 x 3,4 metra a bola zvyčajne modrej farby, aby odpudzovala hmyz.
Od zvyšného obytného priestoru ju oddelila posuvnými dverami, oproti ktorým umiestnila okno, pod neho drevenú pracovnú dosku so zabudovaným smetným košom. Na povrchu dosky bol otvor, aby gazdiná mohla odpad pri čistení zeleniny hádzať priamo do koša.
Súčasťou linky boli ľahké hlinené nádoby s menami surovín, ktoré sa v nich skladovali, vyrobené pravdepodobne z nepoužitých zvyškov vojenskej munície.
„Považovali sme kuchyňu za akýsi druh laboratória, ktoré vzhľadom na času tam strávený, musel pôsobiť domácky,“ píše Margarete Schütte-Lihotzky vo svojich memoároch.
„Stopkami sme merali čas, aký trvalo vykonať jednotlivé činnosti, aby sme sa dopátrali k optimálnemu, ergonomicky zorganizovanému priestoru.“ Slávnu kuchyňu navrhla ako 29-ročná a neskôr priznala, že dovtedy nemala žiadne skúsenosti s varením, ani vedením domácnosti.
Model frankfurtskej kuchyne. (zdroj: MoMa)Československý plechový hit
„Frankfurtská kuchyňa bola prelomová,“ hovorí vedúci Slovenského múzea dizajnu Maroš Schmidt.
„Bola to prvá kuchyňa pre byty - sociálnej výstavby, ktorá umožnila širokým masám užiť si určitý komfort z prakticky navrhnutého priestoru s ohľadom na ergonómiu a racionalizáciu práce v kuchyni.“
Okrem pozitívneho ohlasu u odbornej verejnosti mala aj komerčný úspech a v priebehu 20. a 30. rokoch minulého storočia ju namontovali do desaťtisíc nájomných bytov.
Po druhej svetovej vojne prebralo tento model aj Československo a v 50. rokoch sa s výstavbou bytoviek a neskôr panelových sídlisk začala aj masová výroba vstavaných kuchýň, takzvaných kuchynských liniek.
„Z tohto obdobia pochádzajú známe plechové kuchynské linky. Išlo o kovový smaltovaný sektorový nábytok Sfinx, ktorý vyrábali Spojené smaltovny a závody na kovové zboží n.p. České Budějovice, ale aj napríklad Kovosmalt Fiľakovo,“ hovorí Maroš Schmidt.
Nábytok bol vyrobený z oceľového plechu, dvierka a čelá zásuviek mali smaltovaný povrch vypaľovaný kremičitým smaltom. Rozličné zostavy a kombinácie sa dodávali vo sviežich pastelových farbách.
Pracovná doska bola z tvrdej melamínovej živice a ľahko sa udržiavala. Ľudia plechovým kuchyniam vyčítali hlučnosť a vŕzganie dvierok, ktoré od začiatku, alebo po čase poriadne búchali.
Výhody boli napríklad v odolnosti voči vode a dobrej údržbe, aj keď mnohé oceľové kuchyne po čase napadla hrdza.
Napriek nesporným estetickým kvalitám dnes staré plechové kuchyne končia v zberných dvoroch. Ten, kto si ju v byte ponechá, musí byť naozaj pravý a nefalšovaný „retrofreak“.
