BRATISLAVA. Podstatná časť činnosti smerujúcej k podpore extrémistických skupín sa presúva do virtuálneho priestoru, najmä na sociálne siete a rôzne internetové fóra.
Konštatuje to Správa generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry v roku 2015 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v SR, ktorá bola predložená do parlamentu.
Za tejto situácie sú podľa Generálnej prokuratúry orgány činné v trestnom konaní pri odhaľovaní tejto trestnej činnosti limitované technickými možnosťami.
"Organizátori takýchto činností využívajú možnosti registrácie internetových stránok v zahraničí, a to najmä v štátoch, ktoré nie sú signatármi dohovorov týkajúcich sa počítačovej kriminality," konštatuje správa s tým, že z tohto dôvodu je často odhaľovanie prevádzkovateľov týchto stránok, ale aj ich používateľov procesne relevantnými úkonmi veľmi ťažké.
Dlhodobo stabilizovaný stav
Materiál napriek tomu konštatuje, že v oblasti rasovo motivovaných trestných činov a trestných činov s prvkami extrémizmu je na Slovensku stav dlhodobo stabilizovaný s nízkym počtom stíhaných osôb, keďže tieto trestné činy nemajú veľký podiel na celkovej kriminalite.
"Napriek tomu, že v prevažnej miere ide o menej nebezpečné skutky, ktorých sa dopúšťajú osamotení páchatelia bez priameho použitia násilia, prokuratúra venuje tejto problematike zvýšenú pozornosť. Jedným zo spôsobov páchania tejto trestnej činnosti je využívanie internetu na zverejňovanie agresívnych, nenávistných textov a prejavov, prípadne na predaj alebo kúpu rôznych predmetov deklarujúcich príslušnosť a sympatie ich držiteľov k skupinám zameraným na potláčanie základných práv a slobôd.
Masová dostupnosť týchto komunikačných prostriedkov umožňuje oslovenie širšieho okruhu osôb, čo zvyšuje aj závažnosť spáchaného trestného činu," uvádza sa v materiáli.
Klesajúca tendencia
Pre rasovo motivované trestné činy a trestné činy s prvkom extrémizmu vrátane diváckeho násilia bolo podľa prokuratúry v roku 2015 vznesené obvinenie proti 30-tim osobám, čo predstavuje o päť osôb menej ako v roku 2014.
Trestné stíhanie bolo ukončené v prípade 36-tich osôb pričom v roku 2014 išlo o 67 osôb.
"Z týchto ukazovateľov vyplýva zjavný pokles v počte trestne stíhaných osôb. S poukazom na predošlé obdobia možno konštatovať, že tento druh kriminality má dlhodobo klesajúcu tendenciu," uvádza sa v správe.
Najviac osôb bolo v uplynulom roku trestne stíhaných pre trestný čin podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd (celkom 12 osôb) a pre trestný čin prechovávania extrémistických materiálov (10 osôb).
Ďalšie údaje:
- Stav kriminality mladistvých je porovnateľný s rokom 2014. Vlani bolo začaté trestné stíhanie proti 3359 mladistvým osobám, z toho proti 469 osobám vo veku len 14 rokov. "Trestné stíhanie proti mladistvým bolo v roku 2015 ukončené proti 2516 osobám. Obžalovaných bolo 1571 mladistvých. Zastavené trestné stíhanie bolo proti 171 mladistvým. Podiel mladistvých obžalovaných na celkovom počte obžalovaných tvoril necelých päť percent," uvádza sa v správe.
- Skladba trestnej činnosti mladistvých osôb sa ani v minulom roku nezmenila. Mladiství sa naďalej dopúšťali prevažne trestného činu krádeže. Ďalším najviac sa vyskytujúcim trestným činom u mladistvých páchateľov je trestný čin lúpeže, nasleduje trestný čin porušovania domovej slobody, trestný čin výtržníctva.
- Najčastejšie stíhanými cudzincami na Slovensku boli v minulom roku Česi, Ukrajinci a Maďari.
- Celkovo bolo u nás vlani stíhaných 1209 cudzincov, čo v porovnaní s rokom 2014 predstavuje nárast o 95 osôb. Právoplatne odsúdených cudzincov bolo vlani 760, zatiaľ čo v roku 2014 ich bolo 659.
- Z hľadiska národností bolo Čechov stíhaných 294, Ukrajincov 244, Maďarov 128, Poliakov 90, Rumunov 66, Rakúšanov 52, Srbov 41, Bulharov 29, Talianov 26, Nemcov 22, Macedóncov 18, Vietnamcov 18, Rusov 16, Turkov 13 a Britov 12. Občania ďalších 40 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od jedného do deviatich.
- V roku 2015, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, cudzinci na území Slovenskej republiky páchali predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež, podvod, sprenevera, legalizácia príjmu z trestnej činnosti) a trestný čin zanedbania povinnej výživy.