BRATISLAVA. Slovenský olympijský výbor stále nechce prezradiť detaily svojej dohody s agentúrou Roko, ktorá do Ria podľa vlastných slov prepašovala bryndzu a mak. O tom, ako si firmu vybral, hovorí len vo všeobecnosti a zmluvu nezverejňuje.
Agentúra Roko zase s novinármi nekomunikuje, hoci Slovenský dom na olympiáde prevádzkuje aj z verejných peňazí od štátu.
Bryndza môže obsahovať pre cudzincov nebezpečné baktérie, v maku je ópium. O tajnú prepravu potravín do slovenského domu v Riu sa preto zaujímajú brazílske orgány. Slovenskí policajti ani colníci sa prípadom nezaoberajú a čakajú, kým ich brazílske úrady oslovia.
Alexander Linczényi z agentúry Roko, ktorá prevádzkuje Slovenský dom, pre RTVS povedal, že bryndzu deklarovali ako iný typ tovaru, konkrétne bravčovú masť. „Vzhľadom na to, že je mak na celom svete zakázaný, deklarovali sme ho ako hrubozrnnú múku,“ povedal tiež.
Slováci mali do olympijského Ria pašovať bryndzu a mak Čítajte Zmluvu taja
Riadna verejná súťaž na prevádzkovateľa domu neprebehla, pretože Ministerstvo školstva najskôr poslalo ako dotáciu na prevádzku domu milión eur Slovenskému olympijskému výboru, ktorý je občianskym združením. Výber prevádzkovateľa potom zostal na výbore, ktorý súťažné podklady nezverejnil.
Na pašovanú bryndzu a mak v Riu sa pozrú brazílske úrady Čítajte Hovorca výboru Ľubomír Souček povedal len toľko, že olympijský výbor si Roko vybral, pretože jej ponuka najlepšie vyhovovala predstavám výboru. Slovenská olympijská marketingová spoločnosť potom podľa neho uzavrela s agentúrou bartrovú zmluvu.
Roko dostala marketingové práva a zaviazala sa prevádzkovať dom na vlastné náklady. Výbor môže dom podľa zmluvy zadarmo využívať.
Podobné dohody s Roko mal výbor aj na hry v Nagane, Sydney, Salt Lake City, Aténach, v Turíne a v Soči.
Či zmluvu niekedy zverejnia, Souček neodpovedal. „Ide o obchodnú zmluvu, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom.“
Za peniaze od štátu sa agentúra podľa Součka zaviazala „rozšíriť prevádzkované priestory o kongresové centrum a zabezpečiť aktivity spojené s propagáciou Slovenska, aj ako predsedníckej krajiny Rady Európskej únie“.
Ako sa preváža bryndza
Vývoz bryndze z Európskej únie je vo všeobecnosti komplikovaný, tvrdí šéf Bryndziarne a syrárne vo Zvolenskej Slatine Sven Harman. Štáty chránia svoje ekonomické záujmy a bryndza navyše prináša zdravotné riziko.
Nepasterizované mliečne výrobky podľa Harmana môžu obsahovať kmene baktérií, s ktorými cudzinci neprišli do styku. Ak majú oslabený organizmus, môžu aj zomrieť. V minulosti už ľudia zomreli, keď zjedli nepasterizovaný syr.
„Je to pravdepodobnosť podobná tomu, že človeka trafí meteorit. Ale stať sa to môže,“ povedal Harman. Pasterizovaná bryndza naopak nepredstavuje veľké riziko, stačí, ak sa pri prevoze dodrží teplota najviac šesť stupňov.
Aký typ bryndze nakúpila, agentúra Roko nepovedala.
Vedúci Slovenského domu Peter Praženka povedal pre denník Pravda, že všetko bolo zmrazené vo veľkom mraziarenskom kontajneri a preprava trvala jeden a pol mesiaca. Ako agentúra Roko dostala na prevoz povolenie, nevedel povedať. „Neviem sa k tomu, žiaľ, nijako vyjadriť,“ povedal pre SME.
S Brazíliou nespolupracujú
Colníci zatiaľ oficiálnu žiadosť o spoluprácu nedostali, tvrdí hovorkyňa Finančnej správy Patrícia Macíková. Európska únia ani Slovensko nemajú s Brazíliou dohodu o spolupráci.
„Finančná správa predmetnú situáciu neskúma, keďže podľa našich doterajších vedomostí nedošlo k porušeniu našich, a teda ani európskych colných pravidiel,“ povedala Macíková.
Či s brazílskymi orgánmi spolupracuje policajné prezídium, jeho hovorkyňa Denisa Baloghová neodpovedala. Zopakovala len minulé stanovisko, že to nespadá do policajných právomocií.
Ministerstvo zahraničných vecí takisto na otázku o spolupráci s Brazíliou neodpovedalo. „Na všetky otázky týkajúce sa prepravy vám môže odpovedať iba agentúra Roko,“ odpovedal hovorca ministerstva Igor Skoček.
Z hľadiska vzájomných vzťahov nie je problém, že sa slovenské úrady o kauzu nezaujímajú až do chvíle, kým sa im neozve brazílska strana, tvrdí Magda Vášáryová, ktorá pôsobila ako veľvyslankyňa v Rakúsku a Poľsku. Sama viedla slovenský dom v Atlante v roku 1996.
„Nepovažujem to za žiaden diplomatický problém, je to problém jedného človeka, ktorý si nestráži to, čo hovorí,“ povedala Vášáryová. Dôležité podľa nej nie je ani to, že sa prípadu venujú brazílske orgány. „Čo už mali povedať, keď my sme sami na to upozornili? Určite si o tom myslia svoje,“ hovorí.
Postup slovenských orgánov kancelária prezidenta Andrej Kisku, ktorý bol v Slovenskom dome hosťom, nechcela komentovať. „Toto nie je téma na úroveň prezidenta Slovenskej republiky, hoci v dome bol jednu hodinu,“ povedal Kiskov hovorca Roman Krpelan.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
