BRATISLAVA. Chutí im zmrzlina, ananás, jogurty aj maslo. Medvede dokážu vycítiť potravu aj na desiatky kilometrov. Vedia tiež, kedy sa k nej dostanú.
Mladý medveď v obci Štôla začiatkom leta 2012 hľadal jedlo vo vyložených odpadkoch pred domami, ale vždy len v pondelok pred odvozom komunálneho odpadu.
Pri vysokohorskej Chate pod Soliskom sa zas medveď objavoval pravidelne v rokoch 2009 až 2010, nezriedka aj cez deň. Tatranských ochranárov upútala až kuriózna nezodpovednosť ľudí - zvyšky jedál personál vylieval do snehu v blízkosti chaty. Lyžiari sa zas snažili k medveďovi priblížiť, aby si ho odfotografovali.
Už sa nezmenia
Lov medveďa
- Doba lovu: október - november
- Podľa cenníka odstrelových poplatkov v revíroch Štátnych lesov stojí napríklad odstrel medveďa do 59,99 kilogramu 2000 eur, medveď s váhou 100 až 120 kilogramov stojí 4800 eur.
- Spoločenská hodnota medveďa je určená na 2655,51 eura.
- Povolený odstrel sa ročne pohybuje okolo 60 až 80 kusov, v skutočnosti ich poľovníci zastrelia asi polovicu. Povolenie musia mať na každý kus jednotlivo.
Od apríla tohto roka zas platí vo Vysokých Tatrách mimoriadna situácia, pre zvýšený pohyb medveďov v blízkosti ľudských obydlí. Samospráva žiada ministerstvo životného prostredia o odstrel 20 medveďov hnedých.
Odbor štátnej správy ochrany prírody na ministerstve povolil odstreliť dvoch. „Usmrtenie
20 jedincov komplexne nerieši vzniknutú situáciu,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská. Ochranári aj ministerstvo sa zhodujú, že problém treba riešiť tam, kde vzniká - pri odpade, ktorý vytvárajú ľudia.
Jediným dlhodobým riešením je zabezpečiť odpadky, o tom je presvedčený aj zoológ Robin Rigg. Rodený Škót sa na Slovensku zaoberá súžitím medveďov s ľuďmi viac ako desať rokov.
„Medvede, ktoré už majú tvrdo upevnené zvyky chodiť na odpadky a stratili prirodzenú plachosť pred ľuďmi, je veľmi ťažké až nemožné odnaučiť od takéhoto správania," tvrdí. Pripúšťa, že takéto jedince treba odstrániť z populácie. Staršie humánne usmrtiť, mladé by podľa neho mohli skončiť v ZOO. „Ide o to, aby neboli vychovávané ďalšie a ďalšie generácie kontajnerových medveďov," vysvetľuje.
Mladý medveď pri prehľadávaní odpadkov. (zdroj: Správa TANAP - fotopasca)Závislí od maškŕt
Medvede k odpadkom neženie ani tak hlad ako chuť maškrtiť. Svedčí o tom aj správa, ktorú pred časom vypracovali pracovníci TANAP-u. Rozborom trusu dokázali, že nestrávené zvyšky tvorí najmä prirodzená medvedia potrava ako byliny a trávy.
„Z našich pozorovaní vieme, že dôvodom ich hľadania v kontajneroch sú len určité potraviny, respektíve zvyšky, prípadne len obaly niektorých potravín," píše sa v správe. Medvede lákajú najmä rôzne tuky, rastlinné maslá či jogurty. V kontajneri neraz nechali bez povšimnutia pečivo či ovocie.
Najmä mladšie medvede sa stávajú od týchto „lahôdok“ takmer závislými a úplne zmenia svoje prirodzené správanie. Postupne stratia plachosť a opatrnosť, alebo sa zmení ich denná aktivita.
(zdroj: SME - MM)Nedobytné kontajnery
Najefektívnejším riešením sa už roky ukazuje medveďovzdorne zabezpečiť kontajnery. K záveru dospeli ochranári bohatými skúsenosťami z praxe a utvrdili sa v ňom aj počas 24. medzinárodnej odbornej konferencii o súžití s medveďom, ktorá sa konala v júni na Aljaške.
V Severnej Amerike sa ako veľmi efektívne už niekoľko rokov ukazujú špeciálne zabezpečené kontajnery. V štáte Colorado zas mestá pristúpili k striktným pokutám. V spádových oblastiach sa nezabezpečený odpad trestá prvýkrát pokutou 250 dolárov, druhýkrát 500 a ďalšie sú po 1000 dolárov.
Vysoké pokuty hrozia nezodpovedným ľuďom aj na Slovensku, odpad nezabezpečený pred medveďmi je v kategórii pokút od 1200 do 120 000 eur.
Omnoho lacnejším riešením je odstrániť odpadky z priameho dosahu medveďov, napríklad ich uzatvoriť do budovy, garáže a podobne. Ak majú kontajnery osobitný prístrešok, stačí ho zo všetkých strán uzavrieť, napríklad mrežou. Rôzne riešenia podľa konkrétnej situácie sa ukázali byť úspešne napríklad v Demänovskej doline.
Prototyp nedobytného kontajneru testovali aj na medveďoch v košickej ZOO.Kontajner je navrhnutý tak, aby sa dal upevniť do zeme, čo je dôležité, aby ho medveď nemohol prevrátiť. (zdroj: Slovak Wildlife Society )Podporu žiadali štyri obce
Ďalším spôsobom ako chrániť kontajnery, dobytok alebo úle je ohradiť ich elektrickým plôtikom. Poliaci ich použili okolo kontajnerov, ale aj terasy chaty v okolí Morského oka v Tatrách, kde sa osvedčili.
Ministerstvo životného prostredia obce vyzvalo, aby environmentálnemu fondu predložili žiadosť o dotáciu na zabezpečenie kontajnerových stojísk. Podali ju len obce Štrba, Podkonice, Nižná Boca a mesto Vysoké Tatry. O výsledku a výške podpory ministerstvo rozhoduje v týchto dňoch. Iba Vysoké Tatry plánujú zabezpečiť zhruba 80 miest, náklady by mohli presiahnuť milión eur.
Niektorí obyvatelia Tatier dnes odprevádzajú deti na električku, iní si dávajú avízo, na akej cestičke naposledy videli medveďa, a do práce chodia so zvončekmi či píšťalkami. Večer z podnikov idú domov pre istotu taxíkmi.
Ľahko dostupný odpad je lákadlom. (zdroj: Správa TANAP - fotopasca)
Koľko medveďov je priveľa? Poľovníci a ochranári sa nezhodnú
BRATISLAVA. Rok a pol pátrali dobrovoľníci v teréne po medveďom truse. Analýzou DNA viac než 2800 vzoriek sa podarilo zistiť historicky najpresnejší údaj o počte medveďov na Slovensku. Výsledkom je 1256 jedincov s možnou odchýlkou 233 kusov, pričom zhruba 60 percent sú samice.
„Potrebujeme vôbec to číslo? Či by ich bolo 800, 1000 alebo 1400, vždy zostanú oblasti s veľmi vysokou hustotou ich výskytu,“ povedal pri predstavení výsledkov odborný garant projektu z Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, Ladislav Paule.
V 30. rokoch, keď sa zaviedla celoročná ochrana medveďov, sa ich počet odhadoval najviac na 30 kusov. Postupne ich pribúdalo, no pri pozorovaní mnohé často zarátali aj dvakrát. Metóda s DNA sa ukázala byť doposiaľ najpresnejšia.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko pripúšťa, že je náročné povedať, koľko medveďov je priveľa. „Každé zviera sa množí podľa podmienok, ktoré má. No strieľať ich v národnom parku považujem za pritiahnuté za vlasy."
Lesníci vidia malé teritórium
V Štátnych lesoch TANAP-u vidia situáciu inak, podľa zoológa Jozefa Hyblera už v roku 2006 informovali, že ďalší nárast medvedej populácie v národnom parku nie je žiaduci.
V tom čase lesníci odhadovali, že na celom území parku žije asi 80 kusov. Na jedného tak pripadalo teritórium ledva 1570 hektárov. Dospelý medveď si pritom vyhradzuje priestor s rozlohou od tritisíc do päťtisíc hektárov.
Vyvážať medvede na odľahlejšie miesta nemá zmysel. Presúvať sa dokážu na stovky kilometrov a vrátili by sa. Ochrancovia skôr očakávajú, že sa medvede prirodzene presunú do krajín, kde je ich populácia nízka.
Pomoc občanom
„Keď ochrana medveďov, ktorá bola zavedená, dosiahla úspech, nemôže pretrvávať na rovnakej úrovni ďalej. Medvediu populáciu treba obhospodarovať, vrátane lovu,“ tvrdí Imrich Šuba, šéf Slovenskej poľovníckej komory.
Odstrel vníma aj ako pomoc pre občanov Vysokých Tatier a podhoria. „Toto už nie je lov medveďa, ale exekúcia, aby sme docielili prijateľný stav. Medveď sa vyskytol pri Leviciach, v Bratislave na D2 auto zrazilo medveďa, v Tatrách je jeho najväčší výskyt. Situácia nie je evidentná, len pre tých, ktorí sú radikáli. A radikáli sú vo všetkom nebezpeční,“ hovorí.
Problematický odstrel
Ak je zviera nebezpečné a ohrozuje ľudí, s odstrelom súhlasia aj ochranári. Regulácia problémových jedincov však nie je vždy jednoznačná.
„Vyskúšali to v iných krajinách, kde medveďov nie je ani zďaleka tak veľa ako u nás a prípady napadnutia sú tam napriek tomu častejšie. Strelec nikdy nemôže mať istotu, že strieľa na medveďa, ktorý napadol človeka. Ak zastrelí iného, tak tým nerieši problém," hovorí Michal Kalaš, riaditeľ Správy národného parku. Správaniu medveďov vo voľnej prírode sa venuje roky.
Odstrel sa podľa neho dá urobiť, ak vieme, že sa medveď pravidelne ukazuje pri obydliach. „Ale odstreliť medveďa v lese, v jeho prirodzenom prostredí, nemá veľký zmysel. Na 99 percent by bol zastrelený iný jedinec, ako ten, čo zaútočil na človeka."
Sprievodca po prírode: Stretli ste medveďa? Nemáte sa čoho báť Čítajte 
Beata
Balogová
