BRATISLAVA. Pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania budú môcť žiadať okrem pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a doktorandov v dennej forme štúdia aj vysokoškolskí učitelia, mladí výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci do 35 rokov, ktorí pôsobia na vysokých školách.
Vyplýva to z návrhu novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý ministerstvo školstva predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie.
Prednostné kritériá
Nová úprava tiež uprednostňuje počet splnených prednostných kritérií v žiadosti o pôžičku pred váhou jednotlivého kritéria. Poradie kritérií bude mať význam len pri nedostatku peňazí vo fonde a súčasnej rovnosti počtu splnených kritérií.
Fond prednostne poskytne pôžičku študentovi, ktorý je poberateľom sirotského dôchodku alebo je študentom so špecifickými potrebami. Zohľadňuje aj fakt, či študent dosahuje lepšie študijné výsledky ako iní študenti a či mal v predchádzajúcom akademickom roku alebo má v aktuálnom akademickom roku priznané sociálne štipendium.
Prednosť budú mať napríklad aj študenti, ktorí majú aspoň troch nezaopatrených súrodencov alebo aspoň dvoch nezaopatrených súrodencov, ktorí sú študentmi vysokej školy v dennej forme štúdia.
Viacero termínov
Novela tiež stanovuje viacero termínov na podávanie žiadostí o pôžičku pre študentov. Reflektuje tak požiadavku študentov, aby im pôžičky vyplácali v skoršom termíne a mohli ich použiť aj na úhradu školného.
Žiadosť o pôžičku budú doručovať fondu do 15. septembra alebo do 31. októbra.
Podávanie žiadostí o pôžičku v dvoch termínoch umožní podľa ministerstva zároveň skrátiť dobu posudzovania doručených žiadostí. Viacero termínov na podávanie žiadostí o pôžičku budú mať aj pedagógovia. Po novom budú doručovať žiadosť o pôžičku do 28. februára, 30. júna alebo do 31. októbra.
Fond na podporu vzdelávania ako neštátny účelový fond v súčasnosti poskytuje pôžičky študentom vysokých škôl a pedagogickým zamestnancom a odborným zamestnancom v regionálnom školstve.
Chýbajú financie
Základným problémom fondu pri poskytovaní pôžičiek je však podľa ministerstva nedostatok prostriedkov. Prejavuje sa to aj tým, že fond dokázal v akademických rokoch 2013/2014 až 2015/2016 uspokojiť len necelých 60 percent žiadateľov.
Nedostatok prostriedkov podľa ministerstva školstva v súčasnosti negatívne ovplyvňujú dlhodobý neúmerný pokles výnosov štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou, podľa ktorých sa stanovuje výška úročenia poskytovaných pôžičiek.
Ďalej sú to zákaz zhodnocovania voľných finančných prostriedkov fondu v komerčných bankách, nemožnosť od júna 2013 vyberať poplatky za vedenie a správu pôžičkových účtov či objem prostriedkov, o ktoré sa každoročne znižuje nesplatená istina pôžičiek poskytnutých pedagógom. Medzi ďalšie príčiny podľa rezortu patria dĺžka odkladu splátok pôžičiek najmä v prípade študentov, čo sa prejavuje odloženou návratnosťou prostriedkov poskytnutých študentom v priemere o približne tri a pol roka.
Návrh zákona teraz upravuje spôsob výpočtu úrokovej sadzby poskytovaných pôžičiek naviazaním na dlhodobo stabilnú základnú úrokovú mieru ustanovenú Európskou centrálnou bankou. Výška úrokovej miery pritom podľa ministerstva ostane aj naďalej výrazne nižšia ako úročenie porovnateľných spotrebných úverov v komerčných bankách a jej maximálna výška sa znižuje na 4 percentá. Novela tiež dopĺňa nové zdroje fondu o úvery od bánk a medzinárodných inštitúcií.
Predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona je 1. januára 2017.
