Jej telo ležalo 365 rokov v truhle tak, akoby ju tam uložili nedávno. Vraveli, že je to zázrak, posledný z tých, ktoré sama konala. Barónku Žofiu Bosniakovú si ľudia ctili pre jej dobročinné skutky ako sväticu. Manželka kapitána Františka Wesselényiho bola najslávnejšou hradnou paňou Strečna. Tu žila i zomrela, tu boli náhodne objavené jej ostatky, aby napokon podľahli šialenému podpaľačovi a zhoreli do tla.
Najbezpečnejší na Považí
Za sedemsto rokov, čo sa hrdo na strmej stometrovej skale vypína nad ľavým brehom Váhu, zažil Strečniansky hrad úplne všetko. Bol postavený, opevnený, darovaný, dobytý, predaný, daný do zálohu i prestavaný, podpálený, vyrabovaný, podmínovaný i opravovaný.
Bol dedičstvom i kráľovskou odmenou, kolískou i hrobom. Bol postavený, aby chránil obchodné cesty, a miestom, kde sa vyberalo clo. Bol najbezpečnejším hradom na Považí. Slúžil ako útočisko uhorskej šľachty počas dobyvačných nájazdov Turkov, neskôr sa v ňom, naopak, opevňovali protihabsburskí povstalci.
Na hrade sa prestriedalo množstvo majiteľov, no najpamätnejšia je práve stopa Žofie Bosniakovej.
Hrad bol počas tureckých nájazdov najbezpečnejšou pevnosťou. (zdroj: Považské múzeum Žilina)Urodzená dobráčka
Dobré srdce a mravné spôsoby mala už v útlom detstve, o jej výchovu sa predsa starala sestra nitrianskeho biskupa. Dievčatko bolo poslušné a zbožné,
Otváracie hodiny a cenník
apríl – september: pondelok - nedeľa 9.00 – 18.00 h ( posledný vstup 17.00 h)
október: pondelok - nedeľa 9.00 – 16.00 h ( posledný vstup 15.00 h)november: sobota - nedeľa 9.00 – 16.00 h ( posledný vstup 15.00 h)december – marec: zatvorený
Vstupné:
základné - 5,30 €
zľavnené - (deti od 6 do 15 rokov, študenti, dôchodcovia, ŤZP, vojnoví veteráni) 3,30 €
skupinové zájazdy – materské školy 0,50 € / os.
rodinné (2 rodičia a 2 deti od 6 do 15 rokov): 14,20 € deti do 6 rokov bezplatne pedagogický dozor nad 15 osôb a vedúci zájazdov bezplatne
Stále expozície:
Odkrytá minulosť - historické nálezy z hradu Strečno
Stála výstava venovaná Žofii Bosniakovej
Stredoveká dedina Paseka pod hradom Strečno
vyrastalo ako tretie dieťa zo siedmich, najstaršia z dcér statočného a cteného hrdinu protitureckých bojov, rytiera Zlatej ostrohy a hlavného hornouhorského, fiľakovského i šurianskeho kapitána Tomáša Bosniaka, ktorý nikdy neprehral žiadnu bitku.
O jej narodení si Bosniak do denníka zapísal: „Roku 1609, druhého dňa mesiaca júna dal Boh na tento svet v Šuranoch dcéru Žofiu, v utorok ráno o siedmej,“ cituje v útlej knižočke Pamätný list k dejinám Šurianskeho hradu historik Miroslav Eliáš.
Okrem šľachtického pôvodu a vrodenej nekonfliktnej a pokornej povahy oplývala Žofia aj nežnou krásou. Hneď, ako ju otec v Nitre prvý raz predstavil verejnosti na svadbe palatína Mikuláša Esterházyho, mohla si odrazu žiadaná a obletovaná Šurianka vyberať ženícha. Písal sa rok 1624, Žofia mala pätnásť a o jej ruku sa uchádzali významní uhorskí šľachtici. Poslušná dcéra sa však na otcovo želanie začiatkom roka 1626 ako šestnásťročná vydala za Michala Serényiho a odsťahovala sa s ním na hrad Světlov do moravských Bojkovíc. Ostala tu len pár mesiacov, manžel na jar ochorel a zomrel a už v máji sa mladá vdova vrátila domov.
Anjel v sukni
Smrť však jej blízkych kosila ďalej, o pár týždňov jej na choleru zomrela matka, o rok na bojisku brat Tomáš. Životné tragédie a vlastné utrpenie uzatvárali Žofiu v modlitbách, citlivo preto vnímala trápenia druhých a okrem toho, že pestovala kvety a starala sa o mladšie sestry a ovdoveného otca, venovala sa vdovám, sirotám a starým ľuďom. „Za túto pozornosť si vyslúžila prezývku Anjel Šurianskeho hradu,“ píše Eliáš.
V tých časoch nezvyčajne súcitná a starostlivá voči chorým a biednym bola šľachtičná Žofia Bosniaková. (zdroj: archív Považského múzea v Žiline)Do druhého manželstva s kapitánom Františkom Wesselényim, ktorý jej otcovi pomohol ubrániť Šuriansky hrad pred Turkami, keď dobyli Komjatice a valili sa na mesto, priniesla si už Žofia do manželstva chýr človeka obdareného na tie časy nezvyčajne skvostnou a súcitnou osobnosťou so silným sociálnym cítením.
V roku 1630 sa presťahovali na wesselényiovské strečnianske panstvo, kde sa im narodili dvaja synovia Adam a Ladislav.
Wesselényi bol aj palatínom a mnohým vojenským a politickým povinnostiam sa musel venovať mimo Strečna. O deti aj panstvo sa musela Žofia často starať sama. František ju však aj s deťmi usadil k Strečnu pravdepodobne aj preto, že na severe bolo v tých časoch bezpečnejšie.
Básnik z Modrého Kameňa písal prvú erotickú poéziu Čítajte Bezbožný neverník
Keď v roku 1634 na choleru zomrel aj Žofiin otec, pribudli po ňom Františkovi ďalšie povinnosti vo Fiľakove. Nielen fakt, že netrávil veľa času doma s rodinou, ale aj očividný kontrast medzi povahami oboch manželov mohol byť ohnivkom šíriacich sa klebiet a fám, na ktorých neskôr rozbujnela legenda o krutej manželskej nevere a na smrť utrápenej svätici. Kým Žofia bola veľmi cudná a zbožná žena a chudobným rozdávala svoje bosniačiky, František bol fešák smelého srdca, vášnivý chlap, nebojácny a plný života. Nebolo by preto treba veľa fantázie, aby si človek predstavil, že by sa zahľadel do podobne temperamentnej Márie Széchyovej alias Muránskej Venuše.
