BRATISLAVA. Po zadaní hesla „film Čubírková“ nájde google za štvrť sekundy 79 záznamov. Po tomto článku o filme, ktorý nevznikol, pribudne ďalší záznam a bude ich osemdesiat.
Pôvodný zámer bol nakrútiť prvý slovenský horor podľa príbehu Ireny Čubírkovej – chladnokrvnej dvojnásobnej vrahyne odsúdenej na smrť. Tvorcom sa však za osem rokov nepodarilo urobiť ani prvú klapku.

Prvé správy o príprave celovečerného filmu režiséra Roba Švedu na motívy kauzy Čubírková preleteli médiami v roku 2008. Na portáli Československej filmovej databázy je informácia o filme s termínom dokončenia v tomto roku.
Ak by sa tak stalo, vyšla by premiéra práve na päťdesiate výročie odsúdenia Čubírkovej a jej popravy.

Najtemnejšie obdobie
„Sú päťdesiate roky minulého storočia. V socialistickom Československu sa začína najtemnejšie obdobie novodobých dejín,“ začínal sa trailer k filmu z roku 2010.
Hlas Tomáša Maštalíra v ňom opisuje, ako tvorcovia počas dvoch rokov zbierali podklady. Navštívili miesta, kde Čubírková žila, stretli sa s ľuďmi, ktorí ju poznali. Prešli stovky dobových materiálov, súdnych spisov, fotografií, novinových článkov. „A postupne sme tvorili príbeh.“
Nápad nakrútiť film o Čubírkovej dostal Šveda, keď o nej pripravoval dokument do seriálu Najväčšie kriminálne prípady Slovenska. „Prvá verzia bola urobiť slovenský horor. Oslovil som kamarátku scenáristku Dianu Kacárovú, či by do toho mala chuť ísť,“ hovorí.
Scenár písali päť rokov. Hneď na začiatku však zistili, že Čubírkovej príbeh sa na horor nehodí. Problémom bolo dlhé časové obdobie medzi vraždami, ktoré vykonala – trinásť rokov.
Démonické a lúzerské
„Musel by sa ten príbeh veľmi skresať, aby sme dosiahli istú atraktivitu, šokovanie a napätie, ktoré k hororu patria,“ vysvetľuje režisér.
Napokon sa v spolupráci s talianskou scenáristkou Heidrun Schleefovou rozhodli pre žáner film noir. „Tie jednotlivé postavy sú natoľko démonické a lúzerské, že sa k nim najlepšie hodil.“
Film noir vychádza z klasického filmu o zločine, len ho prehlbuje o sociálny údel postáv. Charakterizuje ho ponurá atmosféra úpadku nielen sociálneho, ale aj morálneho.
Známym príkladom je americký film Čínska štvrť s Jackom Nicholsonom.
„U nás sa pod žánrovú nálepku filmu noir skrylo neskôr viac filmov ako povedzme V tieni či Červený kapitán. Ale popravde len so žánru využívali isté znaky, nešlo o prílišnú žánrovú príbuznosť,“ konštatuje Šveda.

Nedostatok peňazí
Filmári rozbehli kastingy. Do úlohy Čubírkovej predbežne vybrali českú herečku Janu Plodkovú.
Čubírkovej druhého partnera Ambróza Ščepku mal stvárniť vtedy ešte na Slovensku neznámy Ján Jackuliak.
Projekt stroskotal na peniazoch. Rozpočet bol dva milióny eur, čo je suma, na ktorú zhruba vyšiel aj spomínaný český film V tieni. Príspevok z audiovizuálneho fondu vo výške 40-tisíc eur zďaleka nepostačoval.
A práve nízky vklad domácej krajiny bránil podľa Švedu vstupu koprodukčných partnerov zo zahraničia. Peniaze sa teda rozhodli vrátiť a film Čubírková zostal na mŕtvom bode.
Teraz sa Šveda pokúša film znovu oživiť. S návrhom na spoluprácu oslovil verejnoprávnu RTVS. „Uvidíme, či by mala o to záujem. Meno Čubírková je u nás stále známy pojem schopný prilákať divákov do kín.“
Krycie meno Zuzanka
Po rokoch práce spojenej s kauzou Čubírková má Šveda vlastnú predstavu o tom, aká to bola žena. Čubírkovej zločiny vo filme nechce nijako ospravedlňovať. Pri jej charakteristike si pomáha výrokom psychológa Antona Heretika, podľa ktorého nebola žiadnym intelektuálnym atlétom.
„Irena bola rozporuplná osobnosť. My sme si ju vždy charakterizovali, že bola ženou, čo chcela žiť, zabávať sa, provokovať, oslňovať. Takým svojím jednoduchým spôsobom. Ale zakaždým narážala na isté mantinely – vlastné či spoločenské. A tak ich riešila svojskou cestou,“ vraví režisér.
Scenáristka Diana Kacárová pri pátraní po osude Čubírkovej zistila, že sa o ňu zrejme z nejakého dôvodu zaujímala Štátna bezpečnosť. Malo to byť v čase, keď žila v českom Trutnove.
Miestne oddelenie ŠtB viedlo k osobe Ireny Čubírkovej bez dátumu narodenia zväzok pod registračným číslom 1866 s krycím menom „Zuzanka“. V júni 1964 bol zväzok podľa českého archívu zničený a nezostala po ňom žiadna stopa.

Beata
Balogová
