Wolfgang Fürstner, šéf olympijskej dediny, si berie šampanské a hrdo sa pridá k skupine pohlavárov. Hovorí: „Krásne boli tie naše hry.“ Tí mu odpovedajú: „Nie vaše, iba naše.“
Odloží pohár a vyberie sa k rybníku, ktorý je súčasťou olympijskej dediny. Vytiahne zbraň a zastrelí sa.
Tak sa končí hraný dokument 1936: Nacistický olympijský sen, ktorý v mnohom veľmi dobre vysvetľuje najväčší športový podvod, ba až propagandistický zločin spred osemdesiatich rokov. Olympijské hry v Berlíne, surovo pošpinené Hitlerovou posadnutosťou.
Olympijský štadión v Berlíne. Všetci museli hajlovať. (zdroj: Profimedia)Záhadná smrť
Príbeh komandanta Wolfganga Fürstnera je zaujímavý práve tým, že všetku falošnú parádu vo Village of Peace, ako miesto prechodného bydliska štyroch tisícov športovcov všetkých krajín nazvali Američania, organizoval práve on, štvrtinový žid.
Jeho pradedo konvertoval na kresťanstvo, Fürstner bol riadne pokrstený.
Historickou pravdou je, že sa zastrelil 19. augusta, tri dni po olympiáde. Prečo to urobil, je však zahalené tajomstvom.
Na jednej strane mohol trpieť morálnou frustráciou, film, hoci len okrajovo, však spomína, že zlyhal aj ako muž. Jeho manželka Leoni, za slobodna Schlicková, bola ozdobou všetkých nacistických flámov.
Wolfgang sa im zďaleka vyhýbal. Jemu sa zas začala vyhýbať ona. Prekážalo jej, že jej muž má čo i len mililiter židovskej krvi. Začala si ľúbostnú aféru s iným.
Goebbelsova propaganda označila Fürstnerovu samovraždu za nehodu.
Krutá olympiáda
Fürstner bol pred vstupom do wehrmachtu šéfom Asociácie brandenburských športových zväzov. Tam ho zo zoznamu naveky vymazali, lebo mal neárijský pôvod. Dokumentárny film možno vychádza z tohto faktu. Fürstnera vykresľuje ako pravého športovca, zavše aj kritizujúceho Hitlera.
