Prišli Rusi. Bodka. To je jediné, čo po dlhom uvažovaní zo seba dokáže dostať hŕstka mladých ľudí, keď sa ich opýtate, čo sa v našej krajine stalo 21. augusta 1968? Zo sedemnástich náhodne oslovených poznali odpoveď len štyria, no ani u nich nehrozili žiadne obšírne vetné konštrukcie, niekedy nezabralo ani našepkanie typu „bol o tom aj film Pelíšky“.
Študentka medicíny Ivana síce vedela, že sme boli vojensky obsadení, no meno Jan Palach nikdy nepočula.
Súčasná generácia si tanky a chaos v uliciach predstavuje veľmi hmlisto a väčšina si ich nepredstavuje vôbec, lebo o augustových udalostiach nemá ani potuchy.
Jeden zo sedemnástich
„Už po vojne nastúpil komunizmus, Rusi si mohli diktovať podmienky. Jan Palach bol Čech, ale neviem, či to bol komunista, alebo bol proti, to by som si musel naštudovať,“ zamýšľa sa nad otázkami študent Filip.
Jeho rovesník Matej dumá, či v auguste ‘68 náhodou nebolo nejaké národné povstanie. A Jan Palach? Nula bodov. Ani stredoškoláci Veronika a Adrián netušili, na čo sa ich vlastne pýtame.
Jediný, kto nezostal zahanbený, bol dvadsiatnik Matúš. „Palach bol jednou zo známych tvárí Pražskej jari a svojím zúfalým činom, keď sa upálil na protest proti okupácii, sa stal symbolom celej neskoršej revolúcie.“
Mala by to byť vedomosť, ktorú automaticky ovláda každý obyvateľ tejto krajiny. Vedomosť, ktorá pomôže pochopiť, prečo je Slovensko takou krajinou, akou je.
Ako je možné, že ani len tretina opýtaných pod 25 rokov neovláda základné historické fakty?
Jan Budař a Táňa Pauhofová v seriáli Hořící keř. (zdroj: HBO)Škola, základ života
V bývalom režime sa, samozrejme, o týchto veciach v školách oficiálne nehovorilo, kapitolu o okupácii by sme vo vtedajších učebniciach základných či stredných škôl hľadali márne. No dnes je táto téma pevnou súčasťou učebných osnov dejepisu 9. ročníka základných škôl, stredné školy sa jej venujú podľa toho, na čo sú zamerané. Niektoré menej, iné viac.
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.
No keby neexistovala ani jedna inštitúcia, ktorá vzdeláva, sú predsa kanály, odkiaľ tieto informácie tečú. O čom asi spieva Karel Kryl v pesničke Bratříčku, zavírej vrátka? O čom je oceňovaný film Skřivánci na niti, ktorý podľa knihy Bohumila Hrabala nakrútil Jiří Menzel? A čím sa začína román Milana Kunderu Neznesiteľná ľahkosť bytia? A nemusíme sa pohybovať iba v intelektuálnych sférach, stačí si pustiť napríklad muzikál Rebeli. Pred troma rokmi na seba strhol pozornosť aj seriál Horiaci ker.
To už naozaj nie je málo.
