Bratislava 25. apríla (TASR) - Záujem o politiku prejavuje 27,7 percenta mladých ľudí na Slovensku. Viac ako tretina z nich - 35,4 percenta - sa zaujíma o domácu politiku, o európsku politiku prejavila záujem približne štvrtina (25,6 percenta) opýtaných, o medzinárodné vzťahy sa zaujíma 27,8 percenta respondentov.
Vyplýva to z reprezentatívneho výskumu politickej participácie mladých ľudí vo veku od 15 do 25 rokov, ktorý zrealizovalo v decembri 2004 a januári 2005 na vzorke 982 respondentov Stredisko pre európsky výskum mládeže na Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave. Je súčasťou výskumného projektu šiestich krajín Európskej únie - Rakúska, Estónska, Nemecka, Talianska, Francúzska a Veľkej Británie, ktorý sponzoruje Európska komisia.
Necelý rok po vstupe SR do Európskej únie sa cíti byť 84,8 percenta mladých ľudí zo Slovenska predovšetkým Slovákmi, za Európanov sa považuje 43 percent účastníkov výskumu. Výskum tiež poukázal na to, že mladí ľudia zo Slovenska majú väčšiu dôveru k európskym ako k domácim inštitúciám. Ak Európskej komisii dôveruje približne každý piaty opýtaný (20,6 percenta) a k Európskemu parlamentu má dôveru 22,7 percenta opýtaných, slovenskej vláde dôveruje 6,3 percenta opýtaných a Národnej rade SR iba o dve desatiny percenta viac (6,5 percenta).
Mladí ľudia majú podľa výsledkov tohto výskumu o niečo viac znalostí z domácej ako z európskej politiky. Správne znalosti z domácej politickej scény malo 80 - 90 percent opýtaných, zatiaľ čo správnu predstavu o Európskej únii, jej členoch, predstaviteľoch a symboloch malo okolo 70 percent opýtaných. Napríklad viac ako 40 percent opýtaných priznalo, že nezaregistrovalo zmenu na poste predsedu EK.
Súčasťou výskumu bol aj vedomostný test z domácej a európskej politiky. Na otázku, či je Srbsko jedným z nových členov Európskej únie správne odpovedalo 93 percent mladých Rakúšanov, 88 percent Estóncov a 81 percent mladých ľudí zo Slovenska, Talianska a z Francúzska. Najmenej správnych odpovedí - 67 percent - dosiahlo Anglicko.
Na otázku, či má EÚ 25 členov, správne odpovedali najmä mladí ľudia z Francúzska (87 percent), nasledovaní Rakúšanmi (80 percent), Slovákmi (79 percent) a mladými Angličanmi (77 percent). Mladí ľudia z Estónska sa so 65 percentami umiestnili na posledných dvoch miestach spoločne s Talianmi (63 percent).
Ukázalo sa, že najlepší prehľad o symboloch únie majú mladí Taliani (76 percent), pred Slovákmi (73 percent), Rakúšanmi (69 percent), Estóncami (63 percent) a Francúzmi (59 percent). Na konci peletónu sa umiestnili Angličania (42 percent), čo dokazuje, že EÚ nie je pre Britov problémom a agende únie nevenujú pozornosť.
Tvrdenie, že José Barroso sa stal po Romanovi Prodim šéfom Európskej komisie, označilo ako správne 82 percent Rakúšanov a 70 percent mladých Slovákov. Za nimi sa umiestnili Taliani, Francúzi a Estónci (62 percent). Z mladých Britov na túto otázku vedelo správne odpovedať o niečo viac ako polovica opýtaných (52 percent).
Svojho premiéra poznajú podľa tohto prieskumu najlepšie mladí ľudia v Anglicku (99,6 percent) a najmenej na Slovensku, kde sa ho podarilo určiť 94 percentám opýtaných. Predsedu jednej zo strán pôsobiacich v danej krajine sa najlepšie podarilo identifikovať mladým Talianom (91,6 percenta). Relatívne dobré výsledky dosiahli Slováci (89 percent), ale aj Rakúšania (84 percent) a Francúzi (82 percent). Až za nimi sa objavujú Estónci (70 percent) a Angličania (65 percent).
Mladí ľudia zo Slovenska dosiahli prím v odpovedi na otázku, ako často sa v ich krajine konajú parlamentné voľby. Na túto otázku správne odpovedalo 97 opýtaných Slovákov. Pre porovnanie - z mladých Britov zapojených do prieskumu správne odpovedalo 62 percent.
Prieskum ďalej poukázal na to, že viac ako 50 percent mladých ľudí nemá jasno o fungovaní parlamentnej demokracie.
TASR informáciu poskytol Ladislav Macháček z CERYS Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
