BRATISLAVA. Finančná gramotnosť, kritické myslenie, tvorba projektu či prezentačné schopnosti. Poukázať na najčastejšie slabiny absolventov stredných škôl je jednoduché, upozorňujú na nich medzinárodné porovnania aj skúsenosti zamestnávateľov. Podľa odborníkov by riešenie mohla priniesť riadna reforma vzdelávania, na ktorú Slovensko čaká už roky.
Do škôl prenikajú nové prvky postupne, na nové výzvy reagujú opatrne. Ukážkou je mediálna výchova, ktorá si hľadala cestu do osnov a učebníc už od roku 2009. Ako samostatný predmet ju teraz učí tretina škôl, zvyšné ju viac či menej úspešne kombinujú so slovenským jazykom, informatikou, občianskou výchovou či etikou.
Aj keď kvalifikovaní učitelia a overené učebné postupy pribúdajú pomaly, prvé úspechy sa dostavili. V mediálnej gramotnosti Slovensko vyskočilo za sedem rokov spomedzi európskych krajín z 25. miesta až na ôsme.
Konšpiračné weby chcú vytvoriť zdanie, že skutočnosť nejestvuje Čítajte Málo času aj praxe
„Rovnako dôležitá ako mediálna gramotnosť je však podľa mňa aj finančná gramotnosť či výchova k občianstvu,“ hovorí Peter Dráľ z občianskeho združenia Nové školstvo. Je však kritický k tomu, či je v školách dosť priestoru na ich rozvíjanie a či sú na to učitelia dobre pripravení a majú dostatok materiálov, z ktorých môžu čerpať.
