Dokážu starší, technicky menej zruční učitelia efektívne čeliť situácii (extrémizmus, hoaxy, konšpirácie, propaganda), ktorá vzniká pôsobením internetu?
„V súčasnosti smeruje pohyb v mediálnej výchove od 'cenzorských prístupov' k 'poradenským prístupom'. Teoretici i pedagógovia si postupne začali uvedomovať, že protektívny prístup je neefektívny.
Ak totiž mediálna výchova zasahovala do oblastí, ktoré mládež považovala za svoju privilegovanú sféru, tak mladí ľudia mali sklon odmietať, čo im povedali učitelia. Mediálna výchova sa dnes už nestavia do opozície voči každodenným skúsenostiam študentov s médiami.
Napríklad mladí učitelia, ktorí vyrastali obklopení elektronickými médiami, nemajú dôvod chápať svoje poslanie ako misiu a odsudzovať médiá pre ich škodlivý vplyv.
Skôr sa snažia podnecovať študentov, aby využili médiá na svoje vlastné kultúrne sebavyjadrenie. Starší alebo menej zruční učitelia mediálnej výchovy by si určite mali zlepšiť svoje schopnosti a vedomosti, aby sa zbavili nálepky 'digitálnych imigrantov' a stali sa z nich 'mediálni domorodci'. Školenia na to existujú.“

Môžu im v tomto poradiť príručky?
„Väčšina z nás si myslí, že sme odborníkmi na médiá. Americký teoretik komunikácie a odborník na vyučovacie systémy W. James Potter tvrdí, že väčšina z nás, ktorí tvoríme mediálne publikum, je presvedčená o dobrej úrovni vlastnej mediálnej gramotnosti. Poznáme názvy televíznych relácií, filmových titulov, časopisov, kníh, populárnych pesničiek, poznáme mená celebrít, bez problémov dokážeme sledovať dejovú líniu vo filmoch a televíznych seriáloch.
Napriek tomu sa zrejme úroveň našej mediálnej gramotnosti nezmenila od čias, keď sme boli v puberte. Naša informovanosť o mediálnych obsahoch (o populárnej hudbe, filmoch, televíznych reláciách, PC hrách, internetových stránkach) časom enormne narástla. Avšak je málo pravdepodobné, že sme si analogicky rozšírili aj vedomosti o tom, akým spôsobom sa vyrábajú a upravujú mediálne obsahy, kto vlastní jednotlivé médiá, ako funguje ekonomika v médiách a aké účinky vyvolávajú médiá na jednotlivcov i celú spoločnosť.
Metodické príručky, učebné materiály a pokyny môžu pomôcť. Akreditovaný vzdelávací kurz či školenie, na ktorom prichádza učiteľ do intenzívneho kontaktu s profesionálmi sa nahradiť nedá.“

Dalo by sa dať niekoľko univerzálnych rád, ako môžu deti i dospelí na prvý pohľad odhaliť nedôveryhodné informácie či spravodajstvo?
„Jednoduchá otázka, náročná odpoveď. Najmä sa treba pýtať: Kto mi informácie prináša? S akým úmyslom? Čo bude médium z tejto uverejnenia tejto správy mať? Zvýšenú predajnosť, vysokú sledovanosť, spoločenskú prestíž, odhalenie závažného spoločenského javu? Našich študentov učíme, aby pri hodnotení správ používali okrem iného aj metódu Sokratových troch sít - pravdivosť, dobro a potrebnosť.“
