BRATISLAVA. Problémom súčasnej Európy nie je len ekonomická a bezpečnostná situácia, ale aj príklon časti populácie k antisystémovým a extrémistickým subjektom, zdôraznila v utorok podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská v Bratislave na konferencii pri príležitosti Európskeho dňa pamiatky obetí totalitných režimov.
Konferencia sa koná na Slovensku v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ a zúčastnili sa na nej zástupcovia ministerstiev spravodlivosti členských štátov EÚ, predstavitelia európskych inštitúcií pamäti národov a aj eurokomisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics.
Podľa našej ministerky je dôležité snažiť sa hľadať riešenia, aby sa nezopakovala situácia z minulého storočia, keď podobné externé a interné faktory viedli k vzniku vtedajších totalitných režimov za viac či menej tichého súhlasu demokratickej väčšiny. Uvádza sa v tlačovej správe ministerstva spravodlivosti.

Diskutujúci si vymenili na konferencii skúsenosti v boji s týmto fenoménom v oblasti prevencie aj represie a identifikovali ďalšie opatrenia na európskej úrovni, ktoré by mohli slúžiť v boji s narastajúcou radikalizáciou.
Výsledkom pracovnej konferencie bolo prijatie spoločného vyhlásenia zúčastnených delegácií, v ktorom vyjadrili odhodlanie chrániť demokraciu, právny štát a ľudské práva.
Účastníci konferencie si podľa vyhlásenia uvedomujú príčiny radikalizácie a zhodujú sa v tom, že spoločnosť by mala venovať pozornosť prenikaniu extrémistických tendencií a názorov do politiky, pretože môžu ohrozovať právne princípy a demokraciu, uvádza sa v tlačovej správe.
Delegácie si ešte v pondelok uctili obete totalitných režimov spomienkou pri pamätníku „Brána slobody“ pod hradom Devín.
Európsky parlament vydal v októbri 2008 vyhlásenie, ktorým navrhol, aby sa 23. august stal Európskym dňom pamiatky obetí nacizmu a stalinizmu. Ide o deň, keď bol podpísaný pakt Molotov-Ribbentrop v roku 1939.
V roku 2009 bol tento návrh schválený a odvtedy si 23. augusta pripomíname pamiatku obetí totalitných režimov. Hlavným cieľom tohto európskeho dňa je zachovať spomienku na obete masových deportácií a vyhladzovania a zároveň posilniť demokraciu, mier a stabilitu v Európe.