BRATISLAVA. Zemetrasenia nie sú výnimkou ani na Slovensku, ľudia ich pocítia v priemere štyri až šesťkrát ročne. Niekedy sa ročne nevyskytne ani jedno, no nájdu sa aj roky, kedy je citeľných viac než desať.
„Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa na území Slovenska vyskytne približne 70 až 80 zemetrasení,“ hovorí Róbert Kysel, seizmológ z Ústavu vied o Zemi SAV. Vo veľkej väčšine prípadov otrasy zaznamenajú len seizmické prístroje.
Nie všetky tieto zemetrasenia ktoré sa dajú pocítiť na našom území musia mať nutne epicentrum na Slovensku, citeľné otrasy sa dokážu dostaviť napríklad aj z Maďarska alebo Rakúska.
Kysel hovorí, že bez zbytočného strachu či paniky si treba uvedomiť že na Slovensku sa už vyskytli také zemetrasenia, ktoré urobili škody na budovách a ľudských životoch. „Nemáme dôkazy, že tektonický vývoj Slovenska sa zastavil, preto sa dá očakávať, že podobne silné zemetrasenia môžeme očakávať aj v budúcnosti,“ vysvetľuje seizmológ.
Minúte po minúte: Zemetrasenie zabilo v Taliansku najmenej 37 ľudí Čítajte Energia sa hromadí
Napätie, ktoré sa uvoľňuje pri silných zemetraseniach sa na tektonických zlomoch kumuluje dlhodobo, trvá to desaťročia až storočia. V prípade Slovenska sa však zhromaždená energia neuvoľnila už desaťročia.
Avšak silné otrasy, ktoré zažilo v roku 1443 stredné Slovensko, Komárno v rokoch 1763 a 1783, Žilina v roku 1858 alebo Dobrá Voda v roku 1906, je veľmi náročné predvídať.
„Napriek tomu, že nevieme predpovedať, kedy nastane zemetrasenie, vieme predpovedať pravdepodobnostno-štatistickým prístupom účinky budúcich zemetrasení,“ hovorí Kysel. Za týmto účelom sa Ústav vied o Zemi SAV podieľal v rokoch 2010 až 2012 na príprave novej mapy seizmického ohrozenia územia Slovenska, ktorá sa s účinnosťou od 1. marca 2012 stala súčasťou slovenskej technickej normy pri navrhovaní konštrukcií.
Kysel však tvrdí, že je otázne, ako je na prípadné otrasy s magnitúdom väčším než 5.0 pripravený štát a jeho obyvatelia. Maximálnu silu, akú by zemetrasenie na Slovensku mohlo dosiahnuť je možné určiť, no veľkosť sa líši v jednotlivých seizmických zdrojových zónach.
| Rok | Makroseizmicky pozorované zemetrasenia | Prístrojovo lokalizované zemetrasenia bez makroseizmických prejavov |
| 2005 | 1 | 50 |
| 2006 | 5 | 53 |
| 2007 | 0 | 72 |
| 2008 | 3 | 81 |
| 2009 | 6 | 82 |
| 2010 | 4 | 76 |
| 2011 | 2 | 62 |
| 2012 | 6 | 86 |
| 2013 | 11 | 84 |
| 2014 | 5 | 78 |
Maximom je 5.7
„Pri stanovovaní maximálneho magnitúda existuje viacero prístupov,“ vysvetľuje seizmológ. Prvý prístup vychádza z údajov o zemetraseniach uvedených v katalógoch zemetrasení – maximálne magnitúdo sa nestanovuje nižšie ako to, ktoré bolo už zaznamenané. Druhý prístup stanovuje hodnotu maximálneho magnitúda z údajov o dĺžkach seizmoaktívnych zlomov v seizmických zdrojových oblastiach.
Doterajší strop je na úrovni približne magnitúdo 5.7. Pri prepočte na makroseizmickú stupnicu, ktorá udáva účinky zemetrasenia na ľudí a stavebné objekty, dosiahlo zemetrasenie v epicentre teda stupeň 8 až 9 z 12-dielnej stupnice.
Podľa seizmológa si treba uvedomiť, že celé územie Slovenska je seizmicky aktívne. „Keď by som nechcel zachádzať do príliš veľkých detailov, oblasti so zvýšeným výskytom zemetrasení je na území Slovenska vyčlenených päť,“ hovorí.
Ide o oblasť Dobrej Vody (severná časť Malých Karpát), oblasť Komárna, oblasť Žiliny, stredné Slovensko (okolie Banskej Bystrice) a východné Slovensko (Vihorlat, Humenné, Vranov nad Topľou).
