BRATISLAVA. Deti v školách a škôlkach dostávajú presolené jedlá a presladené nápoje. Ponuku v školských bufetoch určujú záujmy predajcov a stravovacím návykom detí často nepomáhajú ani ich vlastné rodiny, keď namiesto kvalitného jedla iba kupujú fastfoody.
Dôsledky tohto systému sú viditeľné aj v štatistikách. Slovensko má v rámci EÚ už teraz druhý najvyšší počet diagnóz vysokého krvného tlaku. Obezitu alebo nadváhu má na Slovensku podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie 64 percent mužov a takmer 70 percent žien vo veku nad 30 rokov.
Problémy nemajú iba dospelí. S obezitou či nadváhou sa borí 13 percent detí od šesť do desať rokov, vo veku 11 až 15 rokov je to 14 percent chlapcov a 10 percent dievčat.
Svetová zdravotnícka organizácia aj Úrad verejného zdravotníctva sa zhodujú, že vysoko prekračujeme odporúčané dávky soli, škodlivých druhov tukov i bielkovín. Naopak, zaostávame v spotrebe vlákniny.
Tento trend je viditeľný aj tam, kde ho dokáže štát priamo ovplyvňovať - v školskom stravovaní.
Práve jedálne v škôlkach a školách formujú naše stravovacie návyky v detskom veku, pričom na rozdiel od väčšiny iných krajín sa v mimoriadne vysokej miere riadia receptúrami ministerstva zdravotníctva.
Situáciu chce riešiť štát, ktorý od začiatku nového školského roku zavádza v školských jedálňach nové recepty.
Pätina slovenských žiakov sa dopuje kofeínom Čítajte Gramy a gramy soli
Úrad verejného zdravotníctva skúmal stravovacie návyky a preferencie detí od škôlkarov až po adolescentov a zistil, že deti všetkých vekových kategórií si jedlo dosáľajú. To by samo osebe nemusel byť problém, telo soľ potrebuje.
Už v škôlkarskych jedlách však zdravotníci našli viac soli, ako sa odporúča dospelým, odporúčaný príjem soli deti prekračovali v priemere až trojnásobne.
