BRATISLAVA. Pred 253 rokmi sa zem v okolí Komárna otriasala v takej sile, že padli všetky veže siedmich kostolov aj radnice. Otrasy trvali len krátko, no v ruinách budov zomreli desiatky ľudí aj malé deti. Jedno z najsilnejších zemetrasení v strednej Európe sa svoju silou priblížilo súčasným ničivým otrasom v Taliansku.
Úvodné otrasy pocítili Komárňania 28. júna 1763 okolo o pol šiestej ráno. Chystali sa vtedy na trh a na ranné bohoslužby.
„Opisovali to slovami, že zem sa otvorila a do výšky vystreľovali obrovské stĺpy síry a piesku. Dnes vieme, že mysleli minerálne gejzíry,“ hovorí archivár Lukáš Paluga zo Štátneho archívu Komárno. Presný opis udalostí spred dvoch storočí čerpá z dobového dokumentu, ktorý vydala Uhorská kráľovská kancelária 30. septembra 1763.
Zemetrasenie v L'Aquile zničilo mesto aj životy seizmológov Čítajte Zákaz veselíc
V okolí Komárna dochádzalo k slabším otrasom už od roku 1750. Zaznamenali ich úradníci vo vtedajších mestských knihách. Paluga hovorí, že ich bolo spolu viac ako sto, no nemali žiadne závažnejšie následky. Vtedajšia miestna samosprávna v prírodných úkazoch videla boží trest za hriešnosť ľudí.
„Úrady zakázali tanečné zábavy a verejné veselice. Religiózne myslenie bolo v tej dobe určujúce,“ vysvetľuje archivár.
