BRATISLAVA. Skutočnou zlatou baňou slovenského zdravotníctva je obchod so špeciálnym zdravotníckym materiálom. Spolu ide o výdavky v hodnote 139 miliónov eur ročne na tento materiál.
Dejú sa tam nemálo predražené nákupy a dá sa to ukázať na príklade troch slovenských srdcových ústavov. V princípe ide o horšiu vec, ako bola kauza CT.
Na štvrtkovej tlačovej konferencii v Bratislave na to poukázal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý.
Piešťanské CT stokilových pacientov nevyšetrí Čítajte Škandalóznejšie veci ako v kauze CT
Špeciálny zdravotnícky materiál tvorí podľa Beblavého viac ako 40 percent obstarávania slovenských nemocníc. V srdcových ústavoch sa podľa neho dejú škandalóznejšie veci ako v kauze CT.
"Aby som bol konkrétny, kauza CT vypukla, keď v Piešťanoch kúpili prístroj namiesto jedného milióna za 1,6 milióna. Len na jednom type špeciálneho zdravotníckeho materiálu, v jednom tendri, prerobil Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) viac peňazí ako v tejto kauze," povedal Beblavý.
Keď podľa neho srdcové ústavy nakupujú, dostávajú takmer vždy len jednu ponuku.
Prípad predraženia vysvetlil Beblavý na zmluve NÚSCH s firmou Meditrade na dodávku 350 kusov výstuží ciev používaných po infarkte, ktoré sa neskôr po úplnej regenerácii postihnutej cievy absorbujú do tela.
"NÚSCH za jeden kus takéhoto materiálu zaplatil 4 400 eur a celkovo za všetky kusy až 1 540 000 eur," uviedol Beblavý. V apríli 2015 už ale Meditrade podľa neho dodal identický produkt pre Východoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb za 2 200 eur za kus, čo je o presne polovicu lacnejšie, ako ho dodal pre NÚSCH.
"Do tretice sa služby rovnakej firmy rozhodol využiť aj posledný z troch najväčších zdravotníckych obstarávateľov, a to Stredoslovenský ústav srdcových a cievnych chorôb, ktorému Meditrade taktiež v máji 2015 dodal identický produkt, ale už za cenu 3 630 eur za kus," informoval nezaradený poslanec.
Vo všetkých troch vymenovaných prípadoch bola firma Meditrade jediným uchádzačom. "Oproti inému tendru v štátnej nemocnici tak štát preukázateľne prerobil 770-tisíc eur. Na jednej položke, v jednom tendri, v jednej nemocnici," poukázal Beblavý.
Ako skončili aktéri kauzy piešťanského CT? Čítajte Ako príklad firma Cardioservice
V NÚSCH opäť prebieha ďalšia súťaž na intrakoronárne stenty za viac ako šesť miliónov eur. Beblavý chce tento tender sledovať. Myslí si, že v oblasti nákupu tohto špeciálneho materiálu je dostatočná konkurencia, ústavy by sa podľa neho nemali uspokojiť s jednou ponukou.
"Riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly má čo vysvetľovať ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi," myslí si nezaradený poslanec.
Na týchto položkách podľa neho zarábajú nie priamo výrobcovia, ale sprostredkovateľské firmy. Dobrým príkladom je podľa Beblavého firma Cardioservice. Tá bola založená koncom augusta 2013 a dodáva primárne takýto materiál.
"Už v roku 2014, teda v prvom plnom roku svojej existencie, však dosiahla famózne výsledky. Oficiálni vlastníci do nej vložili 5-tisíc eur. Firma nakúpila tovar za 1,3 milióna eur a obratom ho predala za asi 4,5 milióna eur. Tomu sa hovorí viac ako 230-percentná marža a okrem obchodu s drogami ju poznáme len v slovenskom zdravotníctve," povedal.
Spomedzi všetkých preskúmaných dodávateľov troch najväčších štátnych kardioústavov je podľa neho Cardioservice firmou, ktorej za roky 2013 až 2015 v priemere najviac narástli zisky, tržby a pomery zisku k tržbám.
Predražené výrobky dodávali aj iné firmy, uviedol Beblavý. "Napríklad firma Slovakia Medical dodávala VÚSCH 18-násobne predražené výrobky," informoval Beblavý.
Beblavý má riešenie
Na zníženie výdavkov špeciálneho zdravotníckeho materiálu existuje podľa Beblavého riešenie. "Zahraničné skúsenosti tiež ukazujú, že viaceré z nich je možné zaviesť v horizonte niekoľko mesiacov až roku. V Grécku ušetrili 30 až 75 percent podľa kategórií," informoval.
Radí zaviesť základnú porovnateľnosť špeciálnych zdravotníckych materiálov, ktoré majú rovnaké špecifikácie, ale odlišných výrobcov a začať porovnávať ich ceny. Takáto štandardizácia sa dá podľa neho dosiahnuť pomocou rôznych už existujúcich kódovacích systémov.
Dôležitá je i kompletná cenová transparentnosť, teda aby bolo cenové porovnávanie jednotlivých nákupov verejne dostupné na internete, tiež centralizácia nákupov špeciálneho zdravotníckeho materiálu, ako to ministerstvo napríklad realizuje pri nákupe CT prístrojov a takisto obmedzenie obchodovania s takzvanými sprostredkovateľskými firmami, ktoré si môžu navyšovať finálne ceny.
Cenu sa podarilo znížiť
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb nikdy nenakupoval absorbovateľné stenty za 4 400 eur za kus, teda predražene, ako to prezentoval poslanec Beblavý. Tento špeciálny zdravotnícky materiál (ŠZM) sa pohyboval v maximálnej cene 2 200 eur s DPH. Na tlačovej konferencii to povedal generálny riaditeľ NÚSCH Mongi Msolly. Na túto sumu sa ústavu podarilo dostať po dodatočnej komunikácii s víťaznou firmou.
Takýmto nedorozumeniam v sumách sa chce Msolly v budúcnosti vyhnúť. Faktúry či dodacie listy by chcel zverejňovať, v tomto prípade to totiž neurobil.
"Nikdy sme nenakupovali tento materiál drahšie ako ostatné srdcové ústavy," povedal Msolly. Prečo Msolly tieto informácie nezverejnil, zaujímalo aj ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru).
"Už sme na túto tému mali dnes debatu," povedal minister. Zmluvu na absorbovateľné stenty má NÚSCH s firmou Meditrade, o zákazku sa mala uchádzať jediná. Pôsobí v nej príbuzná Ivana Gašparoviča, ktorý je v NÚSCH členom predstavenstva.
Msolly povedal, že dôležitá je podľa neho cena, ktorá nie je vyššia ako pri ostatných ústavoch. Priznal, že do obstarávania sa im často prihlási jeden uchádzač. "Nevieme s tým nič robiť," povedal Msolly.
Rezort zdravotníctva má záujem o to, aby boli nákupy v oblasti špeciálneho zdravotníckeho materiálu efektívnejšie, povedal Drucker. Nevylúčil centralizáciu nákupov i v tejto oblasti. Vníma, že do verejných obstarávaní sa často prihlási len jeden uchádzač.
"Chceme urobiť opatrenia, ako tento záujem zvýšiť," doplnil Drucker. Ministrovi sa nepáči, že niektorí poslanci šíria dezinformácie, je za to, aby sa mnohé nedorozumenia riešili cez stretnutia. Na ŠZM sa podľa Druckera podarilo ušetriť už asi 30 percent. V budúcom roku by podľa neho mohla byť úspora i väčšia.
