ŠYMON KLIMAN fotografoval a robil rozhovory s desiatkami slovenských účastníkov odboja. Pre SME hovoril o tom, ako ich táto skúsenosť poznačila, aj ako komunisti uškodili Slovenskému národnému povstaniu.
Slováci zvyknú hovoriť ako o slovenskom národnom hrdinovi o Jánošíkovi, pre vás sú nimi partizáni. V čom vidíte ich najväčšie hrdinstvo?
„Keď ich mám porovnať, Jánošík bol uhorský hrdina, pretože v tom čase sme boli súčasťou Uhorského kráľovstva. Po vzniku slovenského štátu za veľmi nešťastných okolností bolo Slovenské národné povstanie jediným momentom, keď sa Slováci naozaj zjednotili a postavili sa na druhú stranu.
Na čele s katolíckym kňazom Tisom sme dobrovoľne deportovali susedov, obyčajnému ľudu sa to nepáčilo, a tak vzniklo povstanie. Množstvo mladých nevedelo do čoho ide, ale zobrali zbraň a robili, čo mohli, aby sme neskončili na strane porazených a vyhrali sme druhú svetovú vojnu. Bola to obrovská vec.“

Vnímali ste ich takto aj pred začiatkom umeleckého projektu Partizáni alebo ste toto presvedčenie nadobudli až počas osobných rozhovorov s nimi?
„Úprimne vám poviem, kedy sa ma tá téma najviac dotkla. Vyrastal som v Bratislave a v škole mi o Povstaní rozprávali tak, ako ho vníma väčšina ľudí. Vedel som, že niečo také bolo, ale nikdy som sa k detailom či jeho podstate nepriblížil. Ako mladý chalan, asi v 22 rokoch, som bol v Kodani na medzinárodnej konferencii, kde prišla reč na to, že som zo Slovenska.
Jeden z hostí mi povedal, že my sme vlastne boli fašisti, lebo sme kolaborovali s Nemeckom a dobrovoľne sme vyvážali Židov. Veľmi ma zaskočilo, že ten človek má pravdu. Zrazu som si uvedomil, že partizáni sú stále medzi nami a je povinnosťou nás umelcov, ktorí sa zaujímajú o Slovensko, ísť za nimi, fotiť ich a pýtať sa ich, aby sa niečo z ich spomienok zachovalo.“
Mali odbojári záujem stretnúť sa s vami a rozprávať o tom?