BRATISLAVA. Regionálne školstvo si vyžaduje zásadné zmeny, ktoré by mali zlepšiť kvalitu vzdelávania detí a žiakov i postavenie pedagogických, odborných a nepedagogických zamestnancov.
Vedenie ministerstva je preto pripravené pustiť sa do nevyhnutných úprav legislatívy i celého systému. V príhovore k učiteľom v pedagogicko-organizačných pokynoch k novému školskému roku to uvádza minister školstva Peter Plavčan.
Vzájomná spolupráca
"Podmienkou realizácie takej významnej reformy je nevyhnutná spolupráca všetkých zainteresovaných strán - od ministerstva školstva a zriaďovateľov, cez stavovské a profesijné organizácie až po odbory a občianske združenia pôsobiace v tejto oblasti," zdôraznil Plavčan.
Podľa jeho slov len spoločným úsilím, konštruktívnou výmenou názorov a analýzou skúseností z praxe je možné dopracovať sa ku kvalitným návrhom systémových zmien. "Preto ma teší, že v odbornej verejnosti vidím reálny záujem podieľať sa na riešení týchto náročných úloh," dodal.
Podkladom na tieto zmeny sa majú stať aj výsledky minuloročných medzinárodných testovaní PISA a TIMSS. "Ich zverejnenie sa očakáva v decembri 2016 a prinesie detailné porovnanie úrovne znalostí našich žiakov z matematiky, prírodných vied, ako aj v oblasti čitateľskej gramotnosti s ich rovesníkmi v najvyspelejších krajinách sveta," dodal šéf rezortu školstva.
Pripomenul, že na národnej úrovni zas čaká školákov okrem externej maturity a Testovania 9 druhé celoplošné testovanie vedomostí žiakov 5. ročníka z matematiky a slovenského jazyka a literatúry, resp. maďarského jazyka a literatúry. "Výsledky týchto testovaní nám pomôžu získať lepší obraz o kvalite vzdelávania a najmä pridanej hodnote na úrovni škôl," dodal Plavčan.
Opozícia apeluje na odvahu
V novom školskom roku by malo byť v školstve viac odvahy, reálnych činov i peňazí. Zhodli sa na tom opoziční poslanci Národnej rady SR s tým, že základným cieľom by malo byť dosiahnutie kvalitnejšieho školstva.
Podľa poslanca a člena parlamentného výboru pre vzdelávanie Miroslava Sopka (OĽaNO-NOVA) sa nemusí urobiť všetko naraz. "Očakávam, že sa urýchlene vytvorí Národný program rozvoja výchovy a vzdelávania a začnú sa napĺňať už plánované kroky. Najmä v oblasti čistoty školskej legislatívy, jej sprehľadnenia a efektívneho nastavenia," povedal Sopko pre TASR.
Za dôležité považuje aj riešenie kurikulárnej politiky, čiže nastavenie obsahu vzdelávania aj za pomoci zahraničných expertov. "Nielen robiť kozmetické úpravy po formálnej stránke dokumentov, ale dať nášmu vzdelávaniu potrebnú víziu a zabezpečiť na ňu financie," podotkol. Otázky vzdelávania by mali podľa neho definitívne zmazať rozdiely straníckych farieb a pre rekonštrukciu vzdelávacieho systému si praje čo najširšiu zhodu.
Branislav Gröhling (SaS), ktorý je taktiež členom parlamentného výboru pre vzdelávanie, považuje za primárny cieľ kvalitnejšie školstvo. Ako tvrdí, Slovensko totiž zaostáva za ostatnými krajinami EÚ v jednotlivých meraniach a testovaniach. "Ministerstvo školstva by preto malo venovať pozornosť príprave učiteľov na povolanie, kontinuálnemu vzdelávaniu a podporovať výučbu novými metódami," poznamenal pre TASR.
Dôležití učitelia
Zabúdať by sa podľa neho nemalo ani na mladých učiteľov. Tí sú podľa jeho slov malou, ale ohrozenou skupinou, pretože nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je 650 eur v hrubom. "To je pod priemerom nástupných platov vysokoškolsky vzdelaných ľudí," upozornil.
Za potrebnú považuje aj racionalizáciu škôl a školských zariadení, vďaka čomu by bolo možné navýšiť finančné prostriedky na ohodnotenie pedagogických aj nepedagogických zamestnancov. "Od ministra očakávame plán pre školstvo na nasledovných desať rokov.
Táto snaha je chvályhodná, ale popri nej by sa mali robiť reálne kroky a poskytovať konkrétne riešenia aktuálnych problémov," skonštatoval Gröhling, ktorého jednou z priorít v tejto oblasti je funkčné stredné odborné školstvo. To sa podľa neho topí v problémoch a absolútne nereflektuje potreby trhu. "S tým úzko súvisí aj funkčné duálne vzdelávanie, ktoré si zaslúži oveľa viac pozornosti ako doteraz," podotkol.
Nezaradený opozičný poslanec Miroslav Beblavý pre TASR povedal, že by malo ministerstvo školstva klásť dôraz na presadenie vysokoškolskej reformy, ktorá bola pripravená ešte za bývalých ministrov a je ju potrebné len presadiť a zrealizovať. "Obsahuje kľúčové zmeny v oblasti organizácie vysokých škôl, ich hodnotenia," vysvetlil poslanec. Pri základných a stredných školách očakáva, že sa zrealizuje kvalitná príprava zmien, ktoré by sa mohli schváliť budúcu jeseň. "Za prioritné a časovo naliehavé považujem v tejto oblasti napríklad riešenie problematiky nedostatku škôlok, nedostatku učebníc a pracovných zošitov, systém a výšku odmeňovania pedagógov," skonštatoval Beblavý.
Nový školský rok
Po letných prázdninách zasadne do školských lavíc približne 676-tisíc žiakov. Do základných škôl sa v pondelok 5. septembra vráti asi 427.000 chlapcov a dievčat, do stredných škôl približne 215.000 študentov a vyše 34-tisíc žiakov do špeciálnych škôl. V školskom roku 2016/2017 čaká na žiakov celkovo 188 vyučovacích dní.
Zaťažkávajúcim mesiacom pre deviatakov bude v novom školskom roku apríl. Testovanie 9, tzv. monitor, overí vedomosti žiakov posledného ročníka základnej školy 5. apríla. Testy budú z matematiky a slovenčiny, v menšinových školách aj z maďarčiny a ukrajinčiny, slovenského jazyka a slovenskej literatúry. Náhradný termín monitora bude 20. apríla.
Testovanie žiakov 5. ročníka základných škôl pod názvom Testovanie 5-2016 sa uskutoční v novembri na vybraných základných školách z predmetov slovenský jazyk a literatúra, maďarský jazyk a literatúra a matematika. Cieľom testovania je podľa rezortu školstva vstupné hodnotenie žiackych vedomostí a zručností na začiatku druhého stupňa.
Prvé prázdniny v novom školskom roku budú mať žiaci už koncom októbra, kedy na školákov čakajú jesenné prázdniny a to v termíne od 28. do 31. októbra. Za nimi nasledujú vianočné prázdniny, v rámci ktorých budú žiaci oddychovať viac ako dva týždne. Prázdninovať budú od 23. decembra do 5. januára. Polročné prázdniny budú 3. februára.
Bratislavský, Trnavský a Nitriansky kraj budú v novom školskom roku prvými regiónmi, kde si žiaci oddýchnu v rámci jarných prázdnin a to od 20. do 24. februára. Nasledovať budú Banskobystrický, Žilinský a Trenčiansky kraj (27. 2 až 3. 3.) a nakoniec Košický a Prešovský kraj (6. 3. až 10. 3.). Veľkonočné prázdniny v školskom roku 2016/17 vychádzajú na 13. až 18. apríla. Až 63 voľných dní čaká na žiakov počas letných prázdnin, ktoré sa začínajú 3. júla. Deti sa znova vrátia do školských lavíc 4. septembra 2017.
Málotriedky nezrušia
Málotriedky, ale aj plnoorganizované školy (so všetkými ročníkmi od 1. po 9.) s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny, ktorým hrozil pre nízky počet žiakov od septembra zánik, budú fungovať ďalej. Vyplýva to z novely školského zákona, ktorá začne platiť od septembra.
Podľa ministerstva školstva bolo potenciálne ohrozených 60 málotriedok (tri ZŠ v Bratislavskom kraji, jedenásť ZŠ v Trnavskom kraji, desať ZŠ v Nitrianskom kraji, sedem ZŠ v Banskobystrickom kraji, päť ZŠ v Košickom kraji, jedna ZŠ v Žilinskom kraji, dve ZŠ v Trenčianskom kraji a 21 ZŠ v Prešovskom kraji). Do zákona sa dostali aj výnimky pre 60 plnoorganizovaných škôl s vyučovacím jazykom maďarským, ktoré rovnako nedokážu splniť podmienku minimálneho počtu žiakov.
Predchádzajúce znenie školského zákona vyžadovalo najmenej 11 žiakov v triede v prvom a 13 žiakov v druhom až štvrtom ročníku. Zavedenie minimálnych počtov súviselo s predpokladanými zmenami spôsobu financovania regionálneho školstva. Normatív sa mal odvodzovať od naplnenosti triedy.
