Chcete napísať svoju prvú knihu? A neviete s tým pohnúť? Pripravili sme pre vás základný kurz tvorivého písania.
1. Ako postaviť zlatú vežu?

Písanie je predsa ľahké! Stačí si len sadnúť a písať. Lenže prečo je na svete viac čitateľov ako spisovateľov?
Zdá sa, že niekde je háčik. Na to, aby ste sa stali spisovateľom či spisovateľkou, treba aj čosi viac, ako len sedieť na zadku a písať. Musíte byť čosi ako staviteľ, ktorý stavia zlatú vežu. A tá musí mať dobré základy, dobrú konštrukciu a navyše musí aj dobre vyzerať.
2. Vykopať základy
To, čo musíte uchopiť hneď na začiatku, je téma a motív. Téma hovorí o tom, aké ponaučenie vyplýva z vášho románu alebo poviedky, keď ich dokončíte. Môžete si zvoliť povedzme tému občianskej vojny na ľubovoľnej planéte.
Samostatným stavebným celkom je motív, ktorý odôvodňuje konanie a zmysel existencie postáv a javov. Dajme tomu pomsta tykadlookého hrdinu, pretože chápadlooký nepriateľ ulietal jeho manželku na smrť.
Motívy sú hlavné a vedľajšie, pretože aj chápadlooký má iste dôvod, prečo opustil svoju dominantnú chápadlookú matku a vydal sa na cestu medzigalaktického zločinu.
Motív môže byť dynamický, ktorý posúva dej dopredu, alebo statický, ktorý príliš rozbehnuté dianie brzdí. Veľká veža si žiada viac stavebných celkov, vežičke stačí jeden.
3. Osadiť prvý stavebný kameň
To, bez čoho sa nezaobídete pri písaní zaujímavého príbehu, je konflikt. Jeho základom je zrážka protichodných síl. Iste, je možné napísať román, kde si hlavný hrdina z dobrej trpasličej rodiny narazí krásnu bradatú kráľovskú dcéru, vezme si ju za ženu a žijú šťastne až do konca knihy. Ale prečo by to niekto čítal?
Práve konflikt dodáva vášmu dielu napätie a núti čitateľa, aby sa prelúskal až do konca. Hlavný konflikt musí byť preto atraktívny.
Dej sa musí vzhľadom na konflikt rozvíjať nevyhnutne a zákonite. Riešenie konfliktu kapituláciou, konsenzom či ústupom si strčte za klobúk. Ak vám konflikt nevydrží aspoň 240 strán z 250, celý príbeh ani nemal byť napísaný.
4. Namiešať maltu
Ak už ste s otázkou konfliktu vyrovnaní, prejdite ku kompozícii. Znamená to, ako jednotlivé tematické zložky vášho diela usporiadate a zmiešate do celku. Kompozícia môže byť chronologická, keď svojich hrdinov sprevádzate dejom tak, ako prirodzene plynie čas ich dobrodružstva.
Ak si vyberiete retrospektívnu kompozíciu, na začiatku svojho hrdinu zabijete a zvyšok knihy vysvetľujete, prečo ste to urobili.
Paralelná kompozícia vám pomáha zladiť viac dejových línií do jedného celku, napríklad sa to deje v Hrách o tróny. Prstencová navlieka jednotlivé príbehy ako koráliky na jeden hlavný dej, ako napríklad v Údolí ľalií. Reťazová postupuje od jedného príbehu k druhému ako v starých čínskych Príbehoch jazerného brehu.
Môžete zvoliť aj kompozíciu rámcovú, kde sa tá istá udalosť opakuje na začiatku aj na konci, alebo stupňovitú, ak si trúfate jednotlivé časti príbehu gradovať. Jednotlivé typy kompozícií sa, samozrejme, dajú vhodne kombinovať.
5. Stavebné plány
Ale aj keď máte kompozíciu premyslenú, teda že najskôr vybudujete prvé poschodie a na ňom druhé, budete potrebovať stavebné plány, ktoré pomôžu vašu predstavu realizovať do hmatateľnej podoby. V literatúre je to známa dvojica strašidiel obľúbená krvilačnými kritikmi – sujet a fabula.