BRATISLAVA. Vytvoriť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov voči veľkým firmám, ktoré im nevyplácajú faktúry za vykonanú prácu, je cieľom poslancov opozičného hnutia OĽaNO Igora Matoviča, Eduarda Hegera, Jozefa Viskupiča, Mareka Krajčího a Eriky Jurinovej.
Navrhujú zaviesť do Trestného zákona novú skutkovú podstatu trestného činu nevyplatenia faktúry.
Obmedzené možnosti
Ich poslaneckú novelu prerokuje parlament v prvom čítaní na septembrovej schôdzi. Poslanci tvrdia, že malí podnikatelia majú veľmi obmedzené možnosti pri vymáhaní svojich faktúr súdnou cestou, s čím niektoré podvodné firmy vopred počítajú.
"Návrhom zákona chceme chrániť tých najzraniteľnejších v podnikateľskom sektore a to živnostníkov, ktorí v súčasnosti najviac doplácajú na rôzne nekalé obchodné praktiky, ktorých výsledkom je ich finančná likvidácia," odôvodnili svoju iniciatívu.
"V súčasnosti veľké firmy bežne súťažia v elektronických aukciách s veľmi nízkymi cenami, pričom už v tomto štádiu súťaženia vopred počítajú s tým, že za nevyplatenie faktúr voči malým subdodávateľom nebudú nijako trestne postihnutí," domnievajú sa poslanci s tým, že súčasné znenie Trestného zákona poskytuje ochranu iba zamestnancom pri trestnom čine nevyplatenia mzdy a odstupného.
Malí živnostníci, ktorí neraz vykonávajú svoju prácu aj v rámci "nútených živností", však žiadnu trestnoprávnu ochranu za nevyplatenie faktúry, aspoň v rozsahu ceny práce, nemajú, pripomenuli.
Novela obchodného zákonníka stanovila lehoty na splatnosť peňažného záväzku, to však podľa OĽaNO nerieši podstatu problému - podvodné konanie, ktorého výsledkom je nevyplácanie faktúr za odvedenú prácu.
Vyrovnanie trestnoprávnej ochrany
Podstatou návrhu je zaviesť trestnoprávnu ochranu pre živnostníkov, ak im nebola vyplatená cena práce z vystavenej faktúry do 30 dní po jej splatnosti a páchateľ tohto trestného činu v tejto lehote mal peňažné prostriedky na jej vyplatenie, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie podnikateľskej činnosti.
Štatutárovi takejto právnickej osoby alebo živnostníkovi má za spáchanie nového trestného činu hroziť väzenie až na tri roky, v osobitných prípadoch až na päť, osem alebo 12 rokov.
Novela zabezpečí podľa opozičných poslancov vyrovnanie trestnoprávnej ochrany zamestnancov a živnostníkov. Očakávajú tiež zlepšenie podnikateľského prostredia a zlepšenie správania veľkých podnikateľov voči najzraniteľnejšej skupine podnikateľov, ktorí majú sťažené podmienky na súdnu ochranu predovšetkým voči veľkým firmám.
Zároveň pripomenuli, že živnostníci ručia za svoje záväzky celým majetkom, a preto je im potrebné garantovať väčšiu trestnoprávnu ochranu.
Chce vziať samospráve právo veta
Obce alebo vyššie územné celky, ktoré sú zriaďovateľmi škôl, by mali prísť o právo odmietnuť kandidáta na riaditeľa školy či školského zaradenia.
Právo veta im dal zákon z minulého roka. Zrušiť ho chce poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA) novelizáciou zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve.
Zmena má podľa nej odpolitizovať voľbu riaditeľa školy. Jej návrh počíta s návratom k stavu, kedy zriaďovateľ nemohol odmietnuť kandidáta na riaditeľ. Podľa Remišovej návrhu by mala rada školy predložiť návrh na kandidáta na riaditeľa na základe výsledkov výberového konania zriaďovateľovi. T
en by mal kandidáta vymenovať na päťročné funkčné obdobie v lehote do 30 dní odo dňa predloženia návrhu. Návrh rady školy má byť pre zriaďovateľa záväzný.
Remišová pripomína, že v súčasnosti môže zriaďovateľ dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na post riaditeľa, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania. "Pri druhom vyslovení nesúhlasu sa vyžaduje schválenie trojpätinovou väčšinou všetkých členov príslušného zastupiteľstva. Podľa mnohých učiteľov sa takouto právnou úpravou vytvára priestor pre korupciu, klientelizmus, rodinkárstvo a politické nominácie riaditeľov," uvádza Remišová.
