BRATISLAVA. Prijali ju 114 hlasmi pred 24 rokmi a odvtedy ju upravovali 14-krát. Otváraním ústavy si poslanci niekedy uľahčovali presadenie návrhov, ktoré by inak neprešli a porušovali ju aj tí, ktorých právomoci upravovala. Viaceré politické rozhodnutia a zmeny označil Ústavný súd za protiústavné.
Pozrite si, ako politici porušovali ústavu, kedy ju menili a prečo.
Kauza Gaulieder odkryla mečiarizmus
Pre porušenie ústavného práva čelilo Slovensko v roku 1996 medzinárodnej kritike. Kauza Gaulieder naplno odkryla mečiarizmus s jeho protidemokratickou politikou, no éra Vladimíra Mečiara sa skončila až o dva roky neskôr.
HDZS odstavilo vlastného poslanca Františka Gauliedera proti jeho vôli, lebo kritizoval politiku vtedajšej vládnej koalície. Mečiarovo hnutie sa vtedy odvolalo na zmluvy, ktoré kandidáti museli podpísať ešte pred parlamentnými voľbami v roku 1994.
„Kandidáti HZDS sa zaviazali, že ak sa stanú poslancami, radšej sa vzdajú mandátov, ako by sa dopustili zrady a spôsobili rozvrat v hnutí,“ povedal Mečiar ešte v roku 1994.
Ako prebiehalo „zaviazanie“ poslancov, osvetlili okolnosti Gauliederovho vynúteného odstúpenia z parlamentu. V zmluve bola klauzula, že ak poslanec vystúpi z klubu, do troch dní sa vzdá svojho mandátu. Ak to neurobí, toto právo uplatní samotná strana
Po kritike vlády upozornil Gaulieder vtedajšieho predsedu parlamentu Ivana Gašparoviča, že ak sa mu dostane do rúk dokument, že sa vzdáva mandátu, nemá ho brať na vedomie. Napriek tomu mu poslanci 77 hlasmi odobrali mandát a nahradili ho poslancom Jánom Belanom. Gaulieder sa preto obrátil na Ústavný súd.
Ten rozhodol, že osobitné zmluvy medzi politickou stranou a jej kandidátmi vo voľbách su v rozpore s ústavou, pretože umožňujú vyžadovať od poslanca výkon mandátu podľa straníckych príkazov.
Gašparovič, ktorý niesol ako vtedajší šéf parlamentu za kauzu spoluzodpovednosť, ju musel vysvetľovať v roku 2009 v prezidentskej kampani. „Ústavný súd povedal, že sme rozhodli zle, tak sa ospravedlňujem,“ povedal.

Priama voľba prezidenta
Jednou z najzásadnejších zmien v ústave bolo zavedenie priamej voľby prezidenta, ktorú presadila prvá vláda MIkuláša Dzurindu po prevzatí moci od Vladimíra Mečiara.
Práve jeho HZDS po skončení funkčného obdobia prezidenta Michala Kováča blokovalo v parlamente zvolenie novej hlavy štátu, čo umožnilo Mečiarovi ako predsedovi vlády vykonávať niektoré prezidentské kompetencie. Amnestoval vtedy napríklad všetky skutky spojené s únosom Michala Kováča.