Odrazu nás na chvíľu niečo zatieni. Od chrbta nám ponad hlavy preletí čosi obrovské a zmizne medzi korunami stromov.
„Orliak morský,“ skonštatuje nevzrušene Ján Dobšovič. „Veľký ako garážové vráta,“ prehodí ornitológ, s ktorým sa počas slnečného dopoludnia koncom leta prechádzame po lúkach a hájoch okolo rieky Moravy. Je to ako byť v centre prírodopisného filmu.

Z devätnástich druhov dravých vtákov hniezdiacich na Slovensku žije práve na Záhorí až štrnásť.
Orliak morský je z nich najväčší. „Rozpätie krídel má až dva a pol metra. V prímorských krajinách žije na pobrežiach a na Slovensku pri veľkých riekach, ako sú Dunaj či Morava. Živí sa rybami a vodným vtáctvom,“ opisuje Dobšovič.
„V zime neodlieta, naopak, zvyčajne k nám chodia zimovať aj orliaky zo severských krajín, kde vodné toky zamŕzajú a nemôžu sa dostať k rybám. Je to vzácny a prísne chránený dravec, hniezdi ich u nás približne desať párov. Ale sú ľudia schopní orliaka zastreliť alebo otráviť.“

Sľuby vernosti
Šliapeme ďalej a vykrúcame krky, aby našej pozornosti nič so zahnutým zobákom a pazúrmi neušlo. Prírodovedec Dobšovič má oči asi aj na zátylku, zbadá všetko. Nečudo, je zároveň profesionálnym sprievodcom, ochranárom aj konateľom minicestovky, ktorá sprostredkúva záujemcom pozorovanie či fotografovanie zvierat a najmä vtákov - birdwatching.
Nechávame bez záujmu celé kŕdle včelárikov zlatých, pestrofarebných štebotavých afrických vtáčikov, ktoré sa pred návratom do tepla napchávajú v letku vážkami, čmeliakmi a lúčnymi koníkmi. Nevzrušujú nás ani volavky, ani krúžiace čierne aj biele bociany, ktorých je tu tiež hojnosť.
"Tamto je hniezdo orla kráľovského,“ ukazuje Dobšovič na vzdialený stromisko. „Orol kráľovský je menší ako orliak, má rozpätie okolo dvoch metrov. Mladé vtáky na zimu zvyčajne odlietajú južnejšie, staršie tu zostávajú celý rok. Na juhozápade a juhovýchode Slovenska ich žije okolo štyridsať - päťdesiat párov. Sú spolu po celý život, podobne ako napríklad krkavce.“