Keď sme boli deti, dvojmesačné letné prázdniny sa zdali nekonečné a čakanie na Vianoce vždy trvalo večnosť.
„Vianoce sú ešte dosť ďaleko,” potvrdzuje detské vnímanie času aj desaťročný Jakub. Dôchodkyni Anne, ktorá nedávno oslavovala sedemdesiatsedem rokov, sa to však už tak ďaleko nezdá. „V obchodoch už začínajú vyťahovať vianočné veci, zas to utečie ako voda,” hovorí.
Má pocit, že čas beží akosi rýchlejšie, čím je staršia. A nie je ďaleko od pravdy. No prečo dni, týždne aj celé mesiace zrazu dospelým miznú z kalendára závratnou rýchlosťou a nechávajú po sebe iba vytrhané stránky?
Doktor Christian Yates, profesor matematiky z britskej University of Bath, dal dokopy niekoľko teórií, ktoré zrýchľujúce sa plynutie času vysvetľujú. Hoci zároveň tvrdí, že žiadna z nich sa nedá stopercentne dokázať. „Takto experimentálna veda nefunguje, môžete len pridávať viac a viac dôkazov, ktoré vašu teóriu urobia relevantnou,” hovorí pre SME.
Viac stimulácií spomaľuje čas
Jedna z teórií je založená na postupnej zmene našich vnútorných biologických hodín. Tým ako starneme, spomaľuje sa aj náš metabolizmus a s ním aj tep či dýchanie.
„Detské srdce bije rýchlejšie, čo napríklad znamená aj to, že za určitý stanovený čas sa deti nadýchnu viackrát ako dospelý človek. Aj to môže súvisieť s vnímaním času, aj keď v tomto prípade skôr opačným smerom,” vysvetľuje Yates.
Dodáva však, že táto teória je podľa neho najmenej vedecky podporená. Ďalšia z teórií, ktorú Yates spomína, naznačuje, že vnímanie rýchlosti času závisí od množstva nových informácií, ktoré počas života absorbujeme.
(zdroj: Fotolia)Väčší objem nových podnetov trvá mozgu oveľa dlhší čas, než ich spracuje. Aj preto sa deťom zdá, že čas ide pomalšie. Skrátka, majú stále toľko „práce”, že sa ich čas doslova vlečie. Všetko je pre ne nové a ich mozgy musia dlhšie spracovávať informácie, ktoré sa k nim dostávajú.
„Táto teória by dokonca mohla vysvetľovať akýsi moment ‚spomaleného vnímania‘, ktorý ľudia často spomínajú v okamihoch pred nehodou,” hovorí Yates. Ak teda stojíme zoči-voči novej situácii, mozog má tendenciu zaznamenávať vysoko detailné informácie, takže naše spomienky na danú udalosť sa zdajú oveľa pomalšie než v skutočnosti samotná situácia ozaj trvala.
