Čo považujete za najväčšie slabiny slovenského vzdelávacieho systému? V akej je kondícii?
„O kondícii slovenského vzdelávacieho systému bolo povedané takmer všetko a všetkými. Úroveň akademických výsledkov dokonca negatívne komentujú aj tí, ktorí za ne zodpovedajú v prvom rade. Znepokojuje ma aj osobnostná amorfnosť mnohých žiakov bez toho, aby to vyvolávalo znepokojenie v radoch učiteľov. V tejto chvíli som ešte plná negatívnych pocitov, ktoré som získala pri korektúre súhrnnej správy z komplexných inšpekcií vykonaných v stredných odborných školách.“
Čo vás v správe znepokojilo?
„Viac ako polovica žiakov nemá žiadnu motiváciu vzdelávať sa vo vybranej škole. Pritom ide o žiakov, ktorých má škola pripraviť na výkon konkrétneho povolania, takže majú pred sebou pragmatický cieľ, a predsa to nefunguje. Ako učiteľka v gymnaziálnom prostredí som občas viedla so žiakmi diskusie o zmysle vzdelávania a pravidelne sa ma pýtali vo väzbe na konkrétny predmet alebo jeho tému, na čo im to bude. Snažila som sa ich presvedčiť, že význam vzdelávania nemusí tkvieť iba v jeho praktickej použiteľnosti, ale môže spočívať aj v pôžitku zo samotného objavovania nových vecí. Takýto pohľad na vzdelávanie sa definitívne začal z väčšiny škôl vytrácať. Aby som však nebola úplne pesimistická, existujú školy, kde veci nie sú úplne stratené, len ich, bohužiaľ, nie je zatiaľ toľko, aby tvorili pravidelne usporiadané uzly, ku ktorým by gravitovalo ostatné školské okolie.“
Minulý rok sa niesol v znamení viacerých kampaní za zlepšenie stavu školstva, sledovali sme roztržky nespokojných učiteľov s vládou aj s oficiálnymi odbormi. Ako by ste vyhodnotili doterajší efekt týchto iniciatív?
„Efekt štrajkových iniciatív sa dá odhadnúť najlepšie z reakcií rodičov, ktorí v čase najväčšieho protestného vzopätia zásobovali našu inštitúciu množstvom pripomienok a postojov. Prevažovali, samozrejme, tie negatívne, zrejme čiastočne preto, že štrajk spôsobil problémy v chode domácností, a aj preto, lebo mnohí rodičia pracujú vo verejnom sektore s porovnateľným vzdelaním a s horším platovým ohodnotením. Určite je však pozitívne to, že sa o téme vzdelávania začalo nielen intenzívne diskutovať, ale že sa začalo úprimne premýšľať aj o činoch, čo nie je málo."
Môže takáto diskusia niesť aj isté riziko?
