Škrtenie, bitka, hádzanie kameňov aj vyrazený zub, to všetko si za posledný rok a pol prežila 24-ročná Somálčanka Khadra Abdile. Hoci pôvodne nemala problém na Slovensku zostať, teraz sa tu necíti bezpečne. Od vypuknutia krízy majú totiž niektorí ľudia pocit, že je môžu len tak udrieť či jej vynadať. Ak je to možné, Abdile verejnú dopravu už nepoužíva. Zo správania ľudí, ktorí jej ubližujú alebo, naopak, jej nie sú ochotní pomôcť, je zúfalá.
Prečo ste prišli na Slovensko?
„Prišla som sem s ročným synom v roku 2013. Dostali sme humanitárny azyl pre situáciu v mojej krajine.“
Manžel je tu s vami?
„Nie, manžel ostal doma. Ak by tu bol, bolo by to jednoduchšie, pretože by som sa nemusela po uliciach pohybovať sama.“
Kedy sa útoky začali?
„Až do začiatku minulého roka som nemala žiadne problémy. Bežne som cestovala po Bratislave, vybavovala rôzne veci a nikdy sa mi nič zlé nestalo. Dokonca sa ma ľudia pýtali, kto som, prečo som na Slovensku a čudovali sa, že tu chcem ostať. Vždy som im hovorila, že s tým nemám problém.“
Môžete opísať prvý útok?
„V prvom prípade mi niekto pri nastupovaní do autobusu otvoril kabelku, vybral všetky peniaze a doklady, ktoré utečenci potrebujú. Mala som synčeka v kočíku. Bola som šokovaná, nikdy sa mi pred tým niečo také nestalo. Išla som na políciu, spísali, čo sa stalo, a potom som ešte musela zaplatiť pokutu za stratu dokladov.“
Bitky, strhávanie šatiek či výsmech, z utečencov sa v uliciach stávajú terče Čítajte Čo sa dialo po tom?
„O niekoľko týždňov neskôr ma začala prenasledovať žena, keď som so synom vyšla z cukrárne. Videla som, ako drží otvorený nožík, a začala som sa báť. Chvíľu som kráčala a ona kráčala za mnou. Keď som prešla na druhú stranu cesty, ona prešla tiež.
Rozhodla som sa, že nepôjdem priamo domov, aby nezistila, kde bývam. Zvolila som cestu tak, aby som sa dostala naspäť do cukrárne, kde boli moji priatelia. Zo strachu o dieťa som už ku koncu začala utekať. Keď som sa dostala späť do cukrárne, žena odišla.
Počkala som ešte asi hodinu a potom ma kamarátka odprevadila domov. Na druhý deň mi sociálna pracovníčka povedala, že keď sa niečo podobné stane, musím ísť rovno na políciu.“
Prečo ste nezavolali políciu hneď?
