Alexandra Pavelková (1966)
Slovenská spisovateľka sci-fi a fantasy. Vyštudovala gymnázium, elektrotechniku a nadstavbovú ekonomickú školu, Promovala na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici z odboru Publicistika a na Univerzite Sv. Cyrila a Metoda v Trnave z odboru Masmediálna komunikácia. Pracovala v rôznych povolaniach od recepčnej cez ekonómku po učiteľku a získané skúsenosti mnohokrát využíva vo svojich textoch. So svojou rodinou žije vo Zvolene.
Publikovala dvanásť kníh, z ktorých takmer polovica vyšla v češtine a poľštine. Ako prvá slovenská autorka vyhrala prestížnu česko-slovenskú literárnu súťaž Cena Karla Čapka.
Je šéfredaktorkou portálu Fandom.sk, ktorý sa zameriava na dianie v oblasti fantastiky na Slovensku a v zahraničí. Vo voľnom čase sa zaoberá opustenými zvieratami, osvetou a poradenstvom súvisiacimi s touto problematikou. Tejto oblasti venuje z väčšej časti aj svoj blog.
Z tvorby:
SF 001 (Print Servis, 1996)
Piesok vo vetre (Epos, 1999)
Trilógia Miešanci (spoluautor Štefan Konkol – Epos, 2000, 2001 a 2002)
Prísaha (Slovart, 2007)
Čarodejnice, alchymisti a hľadači pokladov na Slovensku (spoluautori Miloš Jesenský, Lenka Tkáčová – Goralinga, 2009)
Údolie ľalií (Slovart, 2015)
Medzi nami (Artis Omnis, 2016)
Patrí medzi najúspešnejšie slovenské autorky, popularitu však nezískala písaním ženských románov, ale v oblasti pre mnohých neznámej: fantasy. Alexandra Pavelková je spisovateľskou celebritou skôr v Česku a Poľsku, kde jej knihy vychádzajú v prekladoch, ale aj na Slovensku má silnú čitateľskú základňu. Keďže pre vás pripravila kurz tvorivého písania, aj tento rozhovor je celý o písaní a o tom, ako sa z dievčaťa stala spisovateľka.
Nikto sa nenarodí s tým, že chce byť spisovateľom. Aká bola vaša cesta k písaniu? Čo bol ten spúšťací moment, že ste sa rozhodli, že sa sama pokúsite písať?
Svet nie je dokonalý. Naopak, svet je mnohokrát zlý a nie je v moci jednotlivca ho napraviť. Prinajmenšom to nie je v moci tínedžera, polosiroty vyrastajúcej v totalitnom režime v strede Slovenska. Ale ak máte v sebe istú mieru túžby po spravodlivosti, musíte s tým tlakom niečo urobiť. Tak som začala písať.
V mojich príbehoch sa zlé veci končili dobre. Hrdinskí obrancovia vlasti vyhrali, nepriatelia boli porazení, Winnetou sa vystrábil z rán a stal sa vodcom všetkých Indiánov. Tak som objavila čaro budovania vlastných svetov.
Prečo práve fantasy?
Nezačínala som s fantasy. Moje prvé texty boli skôr dobrodružné akčné príbehy písané v prvej osobe, pričom niektoré z nich obsahovali prvky scifi. Väčšinou v nich hrali úlohu technológie ako stroj času, priemyselné či policajné kamery, rušičky gravitácie, komunikačné zariadenia, ktoré sa nosili ako náramkové hodinky a vedeli prehrávať filmy a televízne vysielanie atď. Podotýkam, že to bolo pred viac než štyridsiatimi rokmi.
Keď som mala sedem rokov, postavila som si na padláši kozmickú loď. O rok neskôr, keďže v tom čase som už bola nesmierne bohatá, som vlastnila vlastnoručne vyvinutý satelitný systém, ktorý monitoroval dianie kdekoľvek vo svete.
A tak som v prípade potreby mohla s pomocou neviditeľného antigravitačného klzáka, nulového transportéra, ochranného plášťa a sofistikovaných zbraní naprávať neprávosti. Až o mnoho desaťročí neskôr som sa dozvedela, že moje alter ego sa volá Bruce Wayne.
Od sci-fi k fantasy?
Moja prvá kniha SF 001 (1996), pozostáva z poviedok žánru science-fiction. Témou sú väčšinou prevratné technológie a prvý kontakt s mimozemšťanmi. Aj môj prvý román, ktorý som poslala do sveta, bol skôr sci-fi ako fantasy. Jeho hlavnou hrdinkou bola lekárka z Atlantídy, ktorá ako jediná prežila skazu svojej domoviny a priniesla omnoho primitívnejším obyvateľom vtedajšieho Stredomoria svoje schopnosti, vedomosti – a názory. Nikdy nevyšiel.
