Všetci Humčania by sa vošli do jednej školskej triedy. Keď malebné chorvátske mestečko v roku 2001 zápisom do Guinnessovej knihy rekordov získalo aj oficiálne štatút najmenšieho mesta na svete, žilo ich v Hume šesť.
Menej než strakatých mačiek, ktoré sa tu kade-tade ospalo vyhrievajú na priedomkoch a očareným turistom predvádzajú svoje odveké mačacie ásany.
Dnes je obyvateľov Humu dvadsaťosem, noví sa prisťahovali, zopár detí sa tu po dlhom čase dokonca opäť narodilo. „Dve ďalšie rodiny očakávajú prírastky, takže čoskoro bude Humčanov tridsať,“ slávnostne oznamuje novinku Alexander Merlak, rodák z Humu.
Len na porovnanie, najľudnatejším mestom na svete je Tokio s takmer tridsiatimi deviatimi miliónmi obyvateľov.
Podľa legendy, ktorou Humčania odnepamäti častujú svoje ratolesti, vzniklo mesto ešte v časoch, keď sa v srdci istrijského polostrova osídľovala oblasť povodia rieky Mirna a mestá stavali obri. Vydarilo sa v mini mierach, pretože z kameňa vyrástli najprv okolité mestečká Motovun, Roč a Bale a len aby stavebný materiál nevyšiel nazmar, z toho, čo ostalo, postavili Hum.
Menšie ako ihrisko
Stromoradie statných gaštanov lemuje prístupovú cestu k mestskej bráne. Prejsť ňou sa však dá len pešky, autom sa do mesta nedostanete. Ani vlakom, ani autobusom. Mesto nemá, samozrejme, ani letiskový terminál. Ale inak má všetko, čo mesto robí mestom, pretože bolo ako mesto stavané.
Hradby, vežu so zvonicou, kostol, námestie, cintorín s kaplnkou aj krčmu. Dokonca dve. A takisto dve ulice a tri rady domov. To všetko ako na dlani, Hum je mesto vo vreckovej veľkosti. Kedysi malo aj školu a poštu či obecný dom.
