BRATISLAVA. Lieky hradené z verejného zdravotného poistenia by mali vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Vyplýva to z návrhu novely zákona o liekoch, ktorý dnes poslanci Národnej rady SR posunuli do druhého čítania. Právna norma má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov.
Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. Po novom preto budú môcť lieky hradené z verejného zdravotného poistenia vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Odhaduje sa, že asi 130 z nich lieky do lekární nedodávalo.
Bez reexportu skončí desatina lekární Čítajte EK sa opatrenia nepáčili
"Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo. Lieky na Slovensku sú po zmenách v roku 2012 jedny z najlacnejších v EÚ, vo väčšine prípadov ide o druhú najnižšiu cenu. "Tým sa lieky, ktoré sú na trhu v SR, stávajú atraktívne pre vývoz do členských štátov EÚ s výrazne vyššou cenou daného lieku," poukázal rezort.
V súčasnosti môže vývoz lieku v prípade nedostatku na domácom trhu zakázať Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Toto opatrenie sa nepáčilo Európskej komisii, ktorá preto začala voči Slovensku právne konanie.
So zákazom vývozu už nová legislatíva nepočíta. Kritizované ustanovenie nahrádza nové, podľa ktorého budú môcť lieky vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií. Vývoz budú ŠÚKL hlásiť. Regulácia sa má týkať len liekov, ktoré sú úplne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Drucker chce zabrániť vývozu liekov do zahraničia. Pozrite si päť spôsobov ako sa to dá Čítajte Nebudú môcť predávať len tak
Distribučné firmy budú tak ako výrobcovia povinné dodávať lieky len do lekární. Pokiaľ ich budú chcieť dodať inej distribučnej firme, budú tak môcť urobiť len vtedy, ak lieky skončia v lekárni. Nové povinnosti dostanú aj lekárne. Po novom nebudú môcť receptové lieky odpredať komukoľvek.
"Spätný predaj lieku bude možný iba tomu držiteľovi povolenia na veľkodistribúciu humánnych liekov, od ktorého lekáreň liek nakúpila," píše sa v návrhu. Lekárne si budú môcť v prípade potreby tiež vymieňať lieky medzi sebou. Ako upozornilo ministerstvo, v lekárňach lieky často vykupujú distribučné firmy a následne ich vyvezú za hranice.
Desatina liekov je podozrivá. Môžu byť drahšie, ako by mali byť Čítajte Drucker je s návrhom spokojný
Šéf rezortu Tomáš Drucker (nominant Smeru) už v máji pripustil, že problém s vývozom liekov zo Slovenska je významný. Lieky od nás často smerujú do krajín západnej Európy, kde je ich cena vyššia. Za hranice putujú napríklad lieky na liečbu epilepsie, schizofrénie, Parkinsonovej choroby či viaceré lieky na onkologické ochorenia a predchádzanie krvným zrazeninám. Tie tak potom chýbajú pre slovenských pacientov. Rovnaký problém má pre nižšie ceny liekov aj Česko či iné európske krajiny.
"Myslím si, že je dobrý a mal by ochrániť našich pacientov pred špekulatívnym vývozom liekov," povedal o návrhu Drucker. Nevylúčil, že špekulanti sa môžu pokúsiť hľadať cestičky ako legislatívu obísť. Poukázal však, že ministerstvo sa snažilo znížiť ekonomickú motiváciu k vývozu liekov a zaviesť povinnosť, aby boli zabezpečené ich dodávky pre slovenských pacientov.
Právna norma má platiť od januára 2017, niektoré jej ustanovenia neskôr. Za jej nedodržanie bude môcť ministerstvo zdravotníctva uložiť pokutu 100.000 eur, v niektorých prípadoch až milión eur. Distribučné firmy či lekárne tiež môžu prísť pre nedodržiavanie o povolenia na prevádzku.
Poslanci ďalej rokovali o:
Slovensko vyšle jedného vojaka do Centra výnimočnosti vojenského zdravotníctva NATO v Budapešti (MilMED COE). Vyplýva to z aktualizácie vojenského zastúpenia Slovenskej republiky pri orgánoch a vo vojenských štruktúrach NATO a EÚ, ktorú odobrili poslanci. Výdavky súvisiace s pôsobením príslušníka Ozbrojených síl SR v MilMED COE budú zabezpečené v rámci rozpočtu ministerstva obrany. MilMED COE bolo zriadené v októbri 2009 ako medzinárodná vojenská organizácia. V súčasnosti pôsobí v štruktúrach NATO a EÚ 79 slovenských vojakov.
Prevozy mŕtvych tiel po odbere orgánov z transplantačného centra na miesto pohrebu by mohol po novom hradiť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Počíta s tým návrh zákona o odberoch a transplantáciách orgánov z dielne Ministerstva zdravotníctva, ktorý poslanci posunuli do druhého čítania. Doterajšia prax bola totiž podľa rezortu taká, že tieto prevozy v mnohých prípadoch hradila rodina alebo poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Na úhradu takýchto nákladov však treba definovať náležitosti písomnej žiadosti. Rezort si od legislatívnej úpravy sľubuje väčší odber orgánov.
Parlament posunul do druhého čítania návrh novely zákona o sociálnom poistení, ktorá upravuje zvýšenie dôchodkov od začiatku budúceho roka. Podľa tejto novely zákona by sa mali dôchodky od januára budúceho roka zvýšiť najmenej o 2 % z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku. V prípade starobných penzií by tak išlo o zvýšenie o 8,2 eura, predčasné starobné dôchodky by stúpli o 7,9 eura, invalidné penzie s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť do 70 % o 4 eurá a invalidné dôchodky s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70 % o 7,1 eura. Vdovské a vdovecké dôchodky by podľa navrhovanej novely zákona mali ísť nahor o 5,3 eura a sirotské penzie o 2,6 eura. Do ďalšieho legislatívneho procesu poslanci posunuli aj návrh novely zákona o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku.
V dozorných radách zdravotných poisťovní majú po novom sedieť aj zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a Národnej banky Slovenska (NBS). Zmenu prináša návrh novely zákona o zdravotných poisťovaniach, ktorý rozširuje okruh potenciálnych členov rád. Právnu normu poslanci posunuli do druhého čítania. Ministerstvo zdravotníctva chce umožniť širšie zastúpenie odborníkov v týchto dozorných orgánoch. Realizuje sa tým aj jedna z priorít Programového vyhlásenia vlády SR. Menia sa aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb navrhovaných za členov jednotlivých orgánov zdravotných poisťovní. Doterajšia prísna definícia mohla podľa ministerstva diskvalifikovať šikovných a schopných ľudí so vzdelaním z iných oblastí.
Objekty Súdnej rady SR a poriadok v týchto objektoch budú zabezpečovať príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže. Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, ktorú schválil parlament. Dôvodom pre navrhovanú zmenu je fakt, že Súdna rada SR sa oddelila od Najvyššieho súdu SR, a to nielen po právnej stránke, ale aj fakticky. Súdna rada sa v máji presťahovala zo Župného námestia do Miestodržiteľského paláca na Hlavnom námestí v Bratislave.
Slováci už nebudú musieť povinne hlásiť úradom ich prechodný pobyt v zahraničí, ktorý je dlhší ako 90 dní. Parlament totiž 141 hlasmi schválil opozičnú novelu zákona o hlásení pobytu občanov SR a registri obyvateľov SR. Ľudia sa teraz neohlásením takéhoto pobytu dopúšťajú priestupku a za takéto konanie im hrozí pokuta vo výške niekoľkých desiatok eur. Podľa opozičných poslancov sa však pokuty reálne neukladajú.
