BRATISLAVA. Štát má dofinancovať Fond na podporu vzdelávania každoročne až do roku 2020 o 2,5 milióna eur. Predsedníctvo Študentskej rady vysokých škôl sa na tom dohodlo s ministrom školstva Petrom Plavčanom.
Informoval o tom tajomník pre vzťahy s verejnosťou Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász s tým, že Študentská rada VŠ sa rozhodla iniciovať rokovanie s ministrom školstva po tom, čo ministerstvo predložilo do medzirezortného pripomienkového konania novelu zákona o Fonde na podporu vzdelávania.
Poskytnutie výhodných pôžičiek
Študentská rada vysokých škôl vníma novelu zákona o Fonde na podporu vzdelávania ako potrebnú. Fond sa totiž podľa študentov dostal do patovej situácie, keď sa pre nízke úrokové sadzby a zvýhodnené podmienky učiteľských pôžičiek stala jeho ďalšia existencia ohrozenou.
"Fond by síce novelou mal umožnené požičiavať si aj z medzinárodných inštitúcií, no vnímame ako neprijateľné zadlžiť fond na úkor výhodných podmienok pôžičiek. Finančná injekcia do fondu je nevyhnutná pre jeho stabilné fungovanie, no v prípade, ak by štát fond nepodporil, musel by si požičať, a úroky z úveru by museli preplácať samotní študenti," dodal Lovász s tým, že pre študentskú radu je kľúčové sledovať záujmy študentov.
Dofinancovanie fondu zo štátneho rozpočtu podľa študentov znamená okrem záchrany samotného fondu aj možnosť pre poskytnutie výhodných pôžičiek pre väčší počet študentov.
Návrh novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania prináša viacero zmien. Pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania budú môcť podľa návrhu žiadať okrem pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a doktorandov v dennej forme štúdia aj vysokoškolskí učitelia, mladí výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci do 35 rokov, ktorí pôsobia na vysokých školách.
Nedostatok prostriedkov
Nová úprava tiež uprednostňuje počet splnených prednostných kritérií v žiadosti o pôžičku pred váhou jednotlivého kritéria. Poradie kritérií bude mať význam len pri nedostatku peňazí vo fonde a súčasnej rovnosti počtu splnených kritérií. Novela tiež stanovuje viacero termínov na podávanie žiadostí o pôžičku pre študentov aj učiteľov.
Reflektuje tak požiadavku študentov, aby im pôžičky vyplácali v skoršom termíne a mohli ich použiť aj na úhradu školného.
Základným problémom fondu pri poskytovaní pôžičiek je však podľa ministerstva nedostatok prostriedkov. Prejavuje sa to aj tým, že fond dokázal v akademických rokoch 2013/2014 až 2015/2016 uspokojiť len necelých 60 percent žiadateľov.
Pokles výnosov dlhopisov
Nedostatok prostriedkov podľa ministerstva školstva v súčasnosti negatívne ovplyvňuje dlhodobý neúmerný pokles výnosov štátnych dlhopisov s desaťročnou splatnosťou, podľa ktorých sa stanovuje výška úročenia poskytovaných pôžičiek.
Ďalej sú to zákaz zhodnocovania voľných finančných prostriedkov fondu v komerčných bankách, nemožnosť od júna 2013 vyberať poplatky za vedenie a správu pôžičkových účtov či objem prostriedkov, o ktoré sa každoročne znižuje nesplatená istina pôžičiek poskytnutých pedagógom.
Medzi ďalšie príčiny podľa rezortu patria dĺžka odkladu splátok pôžičiek najmä v prípade študentov, čo sa prejavuje odloženou návratnosťou prostriedkov poskytnutých študentom v priemere o približne tri a pol roka.
Predpokladaný dátum nadobudnutia účinnosti zákona je 1. januára 2017.
