Kto je v pozadí kauzy Bašternák? Mafia prepojená so štátom, hovorí developer

Podnikateľ Róbert Číž prehovoril prvý raz.

Developer Róbert Číž čelí už šesť rokov obvineniu z podvodu v kauze Glance House. (Zdroj: SME - Jozef Jakubčo)

Už šesť rokov čelí podnikateľ Róbert Číž obvineniu z údajného podvodu pri stavbe bytovky Glance House v Bernolákove. Tvrdí, že jeho stíhanie je súčasťou tlaku developerskej mafie z Bratislavy, ktorá sa ho rozhodla obrať o majetok. Spomína ľudí z kauzy Bašternák. Prehovoril po prvý raz.

Kedy a ako ste začali podnikať?

„Začal som v roku 1998. Prvý biznis bol predaj áut značky Daewoo. Keď sa Daewoo ako firma dostalo do problémov, začal som robiť krízové poradenstvo pre centrálu na Slovensku.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Dobroslava Trnku za Glance House stále nepotrestali

Ako ste sa odtiaľ dostali k stavaniu domov?

„Z centrály v Kórei prišiel pokyn rozpredať všetok majetok firmy, ktorý nesúvisel s hlavnou činnosťou. Medzitým bol pozemok, kde sa mala stavať centrála firmy na Bajkalskej ulici v Bratislave. Pozemok som odkúpil a spolu s firmou IPEC sme tam postavili centrálu pre poisťovňu Union. Za ňou sme s inými partnermi postavili bytový dom Axton Residence.“

To bol projekt, ktorý sa podaril?

„Áno. Projekt sa začal v roku 2002 a skončil v roku 2005. Odtiaľ bol aj pôvodný zdroj mojich príjmov. Bolo tam možno aj začiatočnícke šťastie.

Keď sme začali stavať, biznis s bytmi sa len začal rozbiehať a my sme trafili do toho najväčšieho boomu. Navyše, posledných tridsať percent bytov kúpil naraz zástupca írskych investorov. Z toho vznikol počiatočný kapitál do ďalších developerských projektov.“

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Koľko to bolo peňazí?

„Zisk troj- až štvornásobne prekročil očakávania. Príjem z tohto jedného projektu bol viac ako päť miliónov eur, z čoho neskôr išli približne dva milióny do projektu Glance House.“

Mali ste už pri tom prvom projekte prehľad, ako funguje realitný biznis v Bratislave?

„Samozrejme. Obrat v bytovom projekte na Bajkalskej bol okolo 360 miliónov slovenských korún, čo je 12 miliónov eur. Ďalších 240 miliónov bolo na tej administratívnej budove. Takže ak idete do biznisu v hodnote 20 miliónov eur, prehľad musíte mať. Základom bolo, že hlavným partnerom bol IPEC, ktorý bol jedným z najsilnejších hráčov na trhu. Pri nich som sa o developingu naučil veľmi veľa.“

Poďme k stavbe bytovky Glance House v Bernolákove.

„Bolo to okolo roku 2007. Kamarát vo firme priviedol nášho spoločného spolužiaka zo strednej školy Ľudovíta Bölcsa s tým, že má projekt na bytovku v Bernolákove a či to nechceme kúpiť. Navrhol som mu, že ho zoberiem za partnera. Mal najmä doriešiť pozemky a kontakt so samosprávou.“

Aký bol plán financovania?

„On mal vložiť pozemky a ja financie podľa potreby. Hodnotu pozemkov sme vyčíslili na 15,2 milióna korún, rovnakú sumu som mal dať v hotovosti. V rámci vybavovania úveru nám však OTP banka oznámila, že to je málo hotovosti a musíme ešte desať miliónov pridať. Takže som dal základný vklad do projektu 25,2 milióna korún.

Napokon sme od banky dostali perfektné finančné podmienky, keďže som u nich realizoval už projekt Bajkalská a považovali ma za top klienta.“

A ako bolo naplánované rozdelenie podielov na zisku?

„Na všetky vklady a konečné rozdelenie zisku sme spísali zmluvu o tichom spoločenstve. S Bölcsom sme sa dohodli na polovicu, v rámci ktorej si mal každý riešiť svoje interné rozdelenie. V našej časti, kde som mal všetky veci financovať, som mal mať 40 percent. Po tridsať percent mala mať Jana Šlachtová a kolega, ktorý s projektom Bernolákovo prišiel a priviedol Bölcsa. “

Kto je Jana Šlachtová?

„Zoznámili sme sa ešte v Daewoo Motors Slovakia, kde robila účtovníčku. Neskôr so mnou spolupracovala na likvidácii majetku po krachu DAEWOO Kórea. Keď sa ukončila práca DAEWOO, mala robiť vo firmách účtovníctvo a všetky papierovačky, ktoré ja nemám rád. Keď sme sa dohodli s Bölcsom, zobral som ju aj do projektu Bernolákovo.“

Z ktorej vašej firmy išli tie peniaze?

„Bolo to cez firmu Cuote, ktorá bola napísaná na rodičov mojej manželky. Keďže už predtým boli zo strany rôznych zločineckých zoskupení útoky na môj majetok, nechcel som mať firmy napísané na seba. Na Cuote sme previedli našu rodinnú hotovosť v desiatkach miliónov. Odtiaľ sme financovali všetky aktivity.“

Mali ste aj schránkovú firmu CDI so sídlom v Londýne, tá bola na čo?

„Poradil mi to právnik, opäť z bezpečnostných dôvodov. Prepísať samotné firmy na schránkovú CDI, aby si ich niekto zvonka nemohol pospájať cez rodinu a blízke osoby. Previedol som na CDI obchodné podiely piatich firiem. Bola to len ochrana. Nešlo o nič také, ako je tunelovanie rozpočtu cez schránkovú firmu a podobne. Nikdy som nemal žiadnu štátnu zákazku ani fiktívne odpočty DPH. Dokonca Glance House fungoval ako neplatca DPH.“

Stavba v Bernolákove sa rozbehla bez problémov?

„Áno. Začalo sa stavať v septembri 2008. Dokončenie malo byť v decembri 2009. Niekedy na jar 2009 som však začal mať dojem, že veci nepokračujú tak, ako majú. Ako keby si ľudia vo firme povedali – už je všetko vybavené a nemusíme robiť. Tak som sa jedného dňa rozhodol urobiť poriadok a rázne som im dohovoril. Vtedy sa niečo vo firme zaseklo a vzťahy medzi mnou a ostatnými spoločníkmi ochladli.“

Vtedy bola stavba v akom štádiu?

„V štádiu dokončovania železobetónového skeletu. Robila to firma Stavia, ktorá neskôr skrachovala.

Keď začali v Stavii finančné problémy, ako ste to riešili?

„Dali sme im desať percent hodnoty stavby vopred, aby mali na nákup materiálu a mohli bez problémov stavať. Po čase aj tak stavba začala drhnúť. Zistil som, že sa nestavajú steny, lebo nie sú tehly. Keď som sa dodávateľa opýtal, prečo ich nedodal, povedal, že stále nemá zaplatené za predchádzajúce dodávky. Tak som opäť zobral peniaze a dal som ich dodávateľovi s tým, že keď sa to prefakturuje, tak sa to započíta. Takže drhlo to, ale stavalo sa.“

Termíny ste stíhali?

„Stíhali. Vytvorili sme si polročnú rezervu. Vedel som už, ako to chodí. Aj top firmy v minulosti meškali s termínmi. Stavba bola v štádiu vysokej rozpracovanosti a už to nevyzeralo, že by sa mohlo niečo pokaziť. Potom prišiel október 2009.“

Čo sa vtedy stalo?

„Ten dátum si zapamätám asi navždy. Bolo to 16. októbra. Prišla za mnou Jana Šlachtová a povedala, že ona je novou vlastníčkou schránkovej CDI a teda všetkých mojich firiem. Bol to šok, keď vám niekto oznámi, že to, čo budujete 12 rokov, zrazu nemáte.“

Povedzte bližšie, ako vám oznámila, že prevzala firmy.

„Prišiel som do práce a po dlhšom čase ma oslovila, že sa chce so mnou rozprávať. Povedala, že od tejto chvíle je ona majiteľkou schránkovej firmy CDI. Hovorila také nezmysly, že v podstate sa nič nemení, iba že doteraz ona pracovala pre mňa a odteraz budem ja pracovať pre ňu. Mal som pocit, že sa mi sníva, lebo to všetko bolo až nereálne.“

Ako mohla Šlachtová prakticky prevod firmy zariadiť?

„Na základe anglického práva sú pri takejto firme obchodné podiely vo forme akcií a sú na doručiteľa. Nie je možné zistiť, kto je skutočný vlastník. Takým spôsobom sú schránkové firmy ošetrené.

Základnú chybu som urobil v tom, že všetky papiere týkajúce sa firmy som uložil v spoločnej kancelárii. Ona si v septembri 2009 dala vystaviť nové generálne plné moci na zastupovanie firmy CDI. Správu schránkovej firmy zabezpečovala spoločnosť Akont Slovakia, ktorá sa tým legálne zaoberá. Komunikáciou s nimi bola poverená pani Šlachtová. Takže, aby mohla disponovať firmou CDI, stačili jej zakladacie papiere.“

Čo s firmami urobila?

„Najskôr povymieňala konateľov. Firmy však mali peniaze požičané odo mňa. Tak hovorím, prevzala si firmy - zaplať dlhy. Lenže zrazu sa ukázalo, že všetky peniaze, ktoré som tam legálne poslal, sa stratili rôznymi niekoľkonásobnými účtovnými zápočtami. Bol to rovnaký scenár, ako sa robia karuselové podvody s DPH. Tak sa stalo, že rodinná firma Cuote, ktorá všetky firmy financovala, sa zrazu stala ich dlžníkom.“

Urobil ste nejaké opatrenia?

„Išiel som do Akontu a požiadal som ich o vystavenie nových dokladov. Najprv sa tvárili, že musia niečo preveriť. Napokon mi povedali, že s tým nemajú nič spoločné a rovnako to uviedli aj v trestnom konaní. Takže som vlastne nemohol nič. Moja chyba bola, že som si vybudoval ochranu proti útokom zvonka – veľkú hradbu, ale vo vnútri som nepostavil žiaden plot.“

Podali ste trestné oznámenie?

„Dozvedel som sa, že tie prevody robila advokátska kancelária spájaná s konkurznou mafiou. Tak som si uvedomil, že je zle. Podávanie trestného oznámenia niekde na policajnú stanicu som nepovažoval za zmysluplné. Cez známych som hľadal kontakt na niekoho kompetentného. Dostal som sa k vtedajšiemu šéfovi Úradu boja proti korupcii, ktorým bol súčasný policajný prezident Tibor Gašpar. Stretli sme sa niekedy v novembri 2009.“

Bolo to oficiálne stretnutie?

„Nie. Stretli sme sa vo vinárni pri ministerstve zahraničných vecí. On prišiel ešte s jedným človekom. Vysvetlil som mu svoju situáciu. Povedal, že to preveria. Celé stretnutie trvalo asi desať minút.“

Začalo sa vyšetrovanie?

„Nedialo sa nič. Začal som teda pripravovať trestné oznámenie spolu s právnikom, ktorý odniekiaľ priviedol dvoch policajtov. Aj tak sa to však celé ďalej naťahovalo. Bol december a ku mne začali prichádzať informácie, že majetok z tých firiem odchádza preč.

Boli ste v tom čase v kontakte so Šlachtovou?

„Už nie. Mal som ešte skôr jedno stretnutie so všetkými spoločníkmi. Bolo mi už jasné, že sa na mňa dohodli, tak som im navrhol, nech si zoberú celé Bernolákovo.

Vtedy som tam mal investíciu už viac ako 43 miliónov korún. Bral som to ako pokutu za svoju hlúposť. Šlachtová ponuku odmietla s tým, že to by išlo o podnikanie, a s tým je spojené riziko. Ona chcela hotovosť, aby som si fakticky za polovicu ceny odkúpil naspäť svoje firmy.“

Boli ste ďalej ochotný vyjednávať s ľuďmi, ktorí vás vraj okradli?

„A čo som mal robiť? Po skúsenostiach z minulosti som už vedel, že to bude boj, v ktorom nakoniec môžeme vykrvácať všetci a to mi neprišlo ako veľmi racionálne riešenie.“

Ako pokračovalo vyšetrovanie?

„Nijako. Polícia od januára 2010 robila veľa výsluchov, ale v skutočnosti sa nič nedialo. Tak som podal ďalšie trestné oznámenie na Generálnu prokuratúru. Cez špeciálnu prokuratúra sa to dostalo na Úrad boja proti korupcii a znova k tým istým policajtom, ktorí to už šetrili. Proste policajti reálne nerobili nič, čo by ochránilo môj majetok, až do momentu, kým som si ho začal chrániť sám. Všetko sa začalo hýbať až vtedy, keď sme s právnikmi vrátili majetok späť.“

Previedli ste firmy späť na seba. Ako sa vám to podarilo?

„V januári som v rámci jedného výsluchu policajtom oznámil, že som pri sťahovaní našiel plnú moc na zastupovanie CDI, ktorá bola notársky overená a nikdy mi nebola vypovedaná. Na základe tejto plnej moci som bol podľa právnika oprávnený vrátiť aspoň niektoré veci do pôvodného stavu.

Tak sme vo februári urobili prevod obchodných podielov na registrovom súde. Finančné plány sa plnili, ale vtedajší konatelia mi oznámili, že na dokončenie bytovky chýba možno až milión eur. Tak som musel priniesť z domu ďalšiu hotovosť. Na dokončenie bytovky od februára do mája, keď sa kolaudovalo, som dal ďalších 400-tisíc eur. Chcel som to dokončiť a zabudnúť.“

Po vašich prepisoch sa spoločníkom a konateľom firmy Glance House stal Michail Vexelberg. Kto to je?

„Spoznali sme sa asi v roku 1998 pri jednom obchode, keď som ešte mal predajňu Daewoo v bratislavskej Dúbravke. Neskôr sme spolu chodili jazdiť na pretekárske okruhy.

Ja som mal lamborghini. On mal donkervoort, to je ako Lotus sedmička, ak to poznáte. Mali sme autá ako spoločnú zábavu. No a keď som firmy prepisoval naspäť, musel som nájsť niekoho, kto mi v tejto situácii pomôže zohnať ten chýbajúci milión eur. Rovnako som rátal aj s tým, že sa mi tieto firmy pokúsia opäť zobrať, možno aj násilím.“

Myslíte tým bývalých spoločníkov?

„Oni podľa mňa nemajú na to, aby uskutočnili a udržali takýto podvod. Spomínal som už konkurznú mafiu. Bol to rozbehnutý vlak, pred ktorý sa bolo treba postaviť. Známi, ktorí vedeli o mojej situácii, ma upozorňovali, že keď získam firmy naspäť, hrozí, že ma niekto zavesí na hák, a kým podiely neprepíšem späť, tak ma z toho háku nezvesia. A možno ma nezvesia vôbec. Vexelberg bol ochotný sa postaviť pred tú lokomotívu so mnou. Po tom všetkom, čo nasledovalo, chcel zo spoločnosti odísť, ale reálne tam je doteraz, aj keď nevykonáva žiadnu činnosť.“

Stavbu sa podarilo dokončiť včas?

„Bolo to s posunom, ale včas. Kolaudácia bola v máji 2010. Ľuďom sme sľúbili, že byty budú mať do 30. júna. V marci však zrazu prišlo zo súdu oznámenie o zákaze nakladania s pozemkami pod stavbou.“

Kedy sa tam objavil podnikateľ Marián Kočner?

„V čase, keď sa dom dokončoval, som dostal informáciu, že chce do toho vstúpiť ešte niekto ďalší. Začalo sa objavovať meno Kočnera. Vedel som len z novín, kto to je, že figuroval v kadejakých kauzách.

Zrazu ma 6. mája policajti zavolali na výsluch. Naznačovali mi, že niečo na mňa majú, že mi hrozí desať, dvanásť rokov, ale nič konkrétne nepovedali. O tretej poobede som z polície odišiel a potom mi volal právnik, že sa mám ozvať na jedno číslo. Neriešil som to a až neskôr som sa dozvedel, že to bolo číslo Kočnera.“

Ten odkaz podľa vás súvisel s konaním polície?

„Áno. A pokračovalo to ďalej. Cestou domov som dostal informáciu, že o šiestej večer mám prísť k notárovi na Šafárikovom námestí v Bratislave, kde sa malo podpísať finančné vyrovnanie so stavebnou firmou Stavia. Volal som ostatných spoločníkov, aby tam prišli, ale každý sa vyhováral, že nemôže. Bol to jasný znak, že sa niečo deje. Nakoniec sme to urobili tak, že som tam odviezol manželku, ktorá bola ako konateľka oprávnená podpisovať dokumenty. Zohnal som k nej nejakých ľudí, aby tam nešla sama, autom som odišiel preč a zastavil som oproti. Zrazu prišli dva transportéry s tmavými sklami, aké bežne používajú kukláči.

Prišiel šéf Stavie Ondriš, chvíľu sa s nimi bavil a išiel hore. Potom sa vrátil, zase im niečo rozprával a odišli preč. Manželka mi potom hovorila, ako Ondriš prišiel hore, začal vykrikovať, že kde som a že som tam mal byť. Napokon však zmluvy popodpisoval a odišiel preč.“

Čo sa dialo ďalej?

„Neskôr sa ukázalo, že ide o takú vysokú hru a chobotnicu zločinu, že potopila aj bývalého generálneho prokurátora. Keď sme prišli domov, našiel som tam v obálke nejaké čudné listiny. Obálku som hneď zobral a spálil som ju. Predpokladám, že to mala byť pasca pre prípad, že by ma u notára policajti zadržali a nasledovala by domová prehliadka. Asi o pol ôsmej večer mi zazvonil telefón. Bolo to číslo, ktoré som mal volať po prepustení z polície. Nezdvihol som ho, lebo som už v ten deň mal všetkého dosť. O chvíľu prišla smska - Zavolajte. Kočner.“

Zavolali ste?

„Zavolal som vyšetrovateľovi, ktorý sa prípadom zaoberal, čo mám robiť. Povedal, nech Kočnerovi zavolám v zmysle, že on mi chce len dobre. Keďže som si myslel, že ide o policajnú akciu, tak som mu zavolal. Húdol do mňa, aby sme sa stretli a predebatovali veci. Kočner začal tlačiť na stretnutie a cez smsky začal diktovať, kam mám prísť a kedy. Manželka chcela v rodine pokoj, tak sa rozhodla, že sa s ním stretne.

Vysvetľoval jej, že sa treba nejak o majetok rozdeliť. Odmietla to. Celý priebeh kontaktu s Kočnerom som zaznamenal a listom som ho zaslal na políciu. Dva dni potom, ako list dostali policajti, mi začali z Kočnerovho čísla chodiť esemesky, že mi želá príjemný pobyt v sociálnom zariadení, kde je toaleta na izbe a podobne. Vyplývalo z toho, že pôjdem do basy.“

Vtedy už bola bytovka skolaudovaná a klienti právom žiadali svoje byty. Ako ste to riešili?

„Ponúkol som im byty s tým, že im neviem zabezpečiť prevod pozemku, lebo je na ňom plomba. Navrhol som, že to budem kompenzovať takou zľavou, že keď od ich neskôr niekto bude žiadať zaplatenie pozemku, budú mať dostatočnú rezervu. To bolo začiatkom júna. Odpoveď buď neprišla žiadna, alebo niektorí odpovedali, že počkajú do konca mesiaca. Nevedel som prečo. Až 10. júna prišli policajti, zobrali ma aj s manželkou a posadili nás do cely predbežného zadržania.“

Povedali vám dôvod?

„Dôvodom bolo, že som vraj pokračoval v trestnej činnosti tým, že som išiel rozpredávať majetok firmy. Takže to, že som chcel predať ľuďom byty podľa zmlúv, ktoré mali uzavreté dva roky a zaplatili zálohy, sa nazvalo rozpredajom majetku.“

Vtedy došlo aj k zablokovaniu domu?

„Asi dva týždne po našom obvinení prokurátorka dom zablokovala na náhradu vymyslenej škody. Keďže žiadna takáto škoda neexistuje, tak policajti dodnes na škodu neurobili znalecký posudok, ale majetok nám blokujú viac ako šesť rokov.“

Podstata obvinenia bola v čom?

„V tom, že keď som firmy prevádzal späť na seba, som vraj predložil neplatnú plnú moc, čím som uviedol súd do omylu. Niekto tvrdí, že mi tú plnú moc odvolal, ale nikdy to nepreukázal. A ja neviem preukázať, že tá plná moc odvolaná nebola, lebo logicky sa nedá dokázať, že sa niečo nestalo. Moja skutočná vina je v tom, že som si tie firmy zobral späť a nenechal sa okradnúť.“

Kto na vás podal trestné oznámenie?

„Trestné oznámenie podala niekedy koncom apríla Šlachtová priamo vtedajšiemu šéfovi Úradu boja proti korupcii Gašparovi. On postúpil prípad na pobočku do Banskej Bystrice zase tým istým policajtom. Práve tam som ja ešte v marci upozorňoval listom, že okolo firiem sa dejú nejaké nekalé veci. Zrazu ma obvinili.“

Na obvinenie musela mať polícia nejaký podklad.

„Podkladom boli dokumenty, ktoré policajti našli v zložke firmy na registrovom súde. Boli tam nastrkané materiály, ktoré celý prevod nezmyselne spochybňovali. Boli to štyri firmy, prepisovali ich traja rôzni súdni úradníci. Zdá sa mi nepravdepodobné, že ani jeden z tých úradníkov by si nič podozrivé nevšimol.

Naopak, proti prepisu nikto nič nemal. Až niekedy po štyroch mesiacoch v máji polícia nájde v tej zložke niečo, čo tam nemalo byť. Neexistoval žiaden záznam, že by do spisov niekto chodil. Neskôr pri konfrontácii Šlachtová priznala, že tam boli ľudia z advokátskej kancelárie, ktorá ju zastupovala.“

Ako po vašom obvinení pokračovala komunikácia s klientmi?

„Bezprostredne po obvinení ešte nebola reč o zaistení domu. Keď som sa klientom ozval, boli prekvapení, lebo Šlachtová ich už vraj informovala, že som vo väzbe a byty dostanú od nej. So mnou veci riešiť nechceli. Následne prokuratúra dom zaistila a tak je to už viac ako šesť rokov.“

Boli ďalšie kontakty s druhou stranou?

„Stále som dostával sprostredkovane návrhy, aby som sa skúsil dohodnúť. Ak by som však vyjadril len náznak súhlasu, v momente by prišlo policajné komando a zobralo by ma s tým, že vyjednávam o veci, ktorá je predmetom trestného konania. V podstate by mali rovnaký väzobný dôvod, pre ktorý nás už s manželkou raz zavreli. Tlak na mňa sa zvyšoval. Začali chodiť odkazy, aby som si uvedomil, že mám dcéru a podobne.“

Vyšetrovanie sa skončilo a obžalovali vás. Na pojednávaní špeciálneho súdu v novembri 2012 však došlo k zlomu.

„Ešte pred pojednávaním súdu mi volal jeden klient, že si pozeral list vlastníctva a jeho byt už nevlastní firma Glance House. Pýtal sa, čo to má znamenať. Vlastníkom sa stala nejaká firma Gapeja, ktorá bola v konkurze. Išiel som na kataster v Senci a opýtal som sa, ako mohlo dôjsť k prevodu, keď sú byty zablokované špeciálnou prokuratúrou. Povedali, že tam je list od Generálnej prokuratúry, že to majú urobiť. List bol podpísaný vtedajším námestníkom Dobroslavom Trnkom. Prevod robil priamo riaditeľ katastra.“

To ste oznámili potom na súde?

„Bolo to ešte predbežné prejednanie obžaloby. Sudca najskôr prokurátorke vyčítal, že spisový materiál je chaotický a vôbec sa v ňom nedá vyznať. Keď som povedal, že byty sú preč, sudca bol prekvapený. Prokurátorka požiadala o prerušenie pojednávania a zrútená niekam vybehla.

Asi o dvadsať minút sa vrátila s tým, že netuší, čo sa stalo, lebo u nich o liste Trnku nikto nič nevie. Výsledkom konania bolo, že súd obžalobu vrátil prokurátorke na došetrenie aj s pokynmi, čo všetko treba doplniť. Asi v trinástich bodoch skonštatoval porušenie mojich práv a nedostatočné vyšetrenie toho, kto je skutočným páchateľom skutkov, z ktorých obvinili mňa s manželkou.“

Kauzu začali riešiť médiá. Pomohlo to?

„Čo bolo zverejnené, bolo veľmi podstatné. Ale nikto sa napríklad neopýtal, ako sa ten list od Trnku dostal k Šlachtovej, ktorá s ním potom išla na kataster a dala previesť byty. List údajne nebol evidovaný na prokuratúre a nikto o ňom nič nevedel. Čo ona išla náhodou okolo prokuratúry a Trnka jej ho hodil ako lastovičku?

Celý prevod mal znaky organizovaného zločineckého zoskupenia. Tým, že to polícia rozdelila na samostatné skutky, podľa mňa zmarila možnosť potrestania vinníkov. Každý sa teraz vyhovára na druhého a že všetko robil iba v dobrej viere.“

Vy ste sa prečo verejne nevyjadrovali?

„Bolo to živé vyšetrovanie, a ako som spomínal, bol na mňa vyvíjaný nátlak, takže som mal aj normálny strach, keď som už vedel, proti čomu stojím. Aj SME písalo mesiace o tejto kauze a skutoční vinníci ostali nepotrestaní, ale aspoň to pomohlo ľuďom pochopiť, čo sa v tomto štáte deje. Heslo policajných protestov z roku 2005, že ´Keď nás nezaplatí štát, zaplatí nás mafia´, sa medzitým stalo krutou realitou.“

Trnka, ktorý je dlhoročný kamarát Kočnera, tvrdil, že po naštudovaní spisu dospel k záveru, že evidentne došlo k podvodu z vašej strany.

„Viete, keby Trnka konal zákonne, nezbavili by ho funkcie prokurátora. Väzeniu sa pravdepodobne vyhol iba preto, že sme na Slovensku. Trnka si asi myslí, že je šikovnejší ako celý senát špeciálneho súdu, ktorý kauzu vrátil prokuratúre na došetrenie a povedal, že tam nie sú proti nám dôkazy.“

Ukázalo sa, že za firmou Gapeja, ktorá vďaka Trnkovi dom získala, je Kočnerov známy Štefan Ágh. Vyšla najavo zmluva, podľa ktorej mala byť firma Glance House predaná Gapeji v roku 2009, keď kauza ešte ani neexistovala. Vy ste sa kedy dozvedeli o tej zmluve?

„Dozvedel som sa o nej v apríli 2014 z výpovede Šlachtovej, keď po troch rokoch prišla s úplne inou verziou o výške škody Glance House. Škoda už nebola pôvodných 13 miliónov, čo bola predajná hodnota bytov. Zrazu bola päť miliónov na základe nejakej zmluvy o predaji Glance House firme Gapeja.

Tých päť miliónov mala byť pokuta v prípade, že sa zmluva nenaplní. Ágh je na zmluve podpísaný v septembri 2009, pričom konateľom firmy Gapeja sa stal až v apríli 2010. Tá zmluva sa zrazu akože objavila po piatich rokoch. Považujem to za dodatočne vytvorený dôkaz, čo je trestný čin. Dal som opäť aj trestné oznámenie, ktoré opäť išlo dostratena.“

Vyšetrovanie sa ďalej vlieklo a klienti od prokuratúry žiadali odblokovanie domu, aby sa mohli dostať k svojim bytom. V septembri 2013 prokuratúra bytovku odblokovala a vy ste to napadli. Prečo?

„Bytovka už bola zaradená v konkurznej podstate Gapeji. V prípade odblokovania by sa tak nedostala bližšie ku klientom, ale ku Gapeji, kde by sa speňažila v rámci toho konkurzu v prospech Kočnerovej pochybnej pohľadávky. Neskôr sa ukázalo, že to bola riadne zorganizovaná akcia s cieľom dokončiť krádež bytov za desať miliónov eur.“

Na základe čoho to tvrdíte?

„V tom istom čase súd v Prešove na podnet Šlachtovej za podozrivých okolností a nezákonne zapísal miesto mňa za konateľa bývalého spoločníka Bölcsa. Uznesenie nebolo doručené účastníkom a za Glance House sa vzdal odvolania namiesto mňa nejaký advokát, o ktorom som v živote nepočul.

Preukázal sa údajným splnomocnením spred štyroch rokov, overovaným dodatočne v nejakej dedinke Beluj. Hneď ako to uznesenie súdu vstúpilo do platnosti, Bölcs ho obratom použil na súde v Trnave a požiadal o stiahnutie žaloby, ktorú sme podali proti zaradeniu bytovky do konkurznej podstaty Gapeji. Nepodarilo sa to len preto, že sme okamžite začali konať.“

Vy ste sa ako dozvedeli, že sa niečo také deje?

„Detaily si už nepamätám, informácia prišla od právnika, ale keby im to vyšlo, tak tie byty sú navždy stratené v pripravenom konkurze.“

Hovoríte o mafiánskych praktikách, ale v januári 2013 ste za konateľa firmy pribrali Ivana Pokorného - spolumajiteľa SBS A-team spájanej so skupinou podsvetia jakšíkovcov.

„Vexelberg a moja manželka odstúpili ešte vo februári 2012 ako konatelia Glance House. Požiadal som Vexelberga, nech mi niekoho odporučí, lebo som nechcel byť konateľom sám. Stretli sme sa s právnikmi A-teamu, s ktorými sa Vexelberg poznal. A-team od roku 2010 bytovku strážil. Mali tam nezaplatené faktúry, o ktoré by konkurzom prišli. Do funkcie konateľa sa nikto z nich nehrnul. Ochotný bol iba Pokorný.“

Prepojenie na podsvetie vám neprekážalo?

„Pri tom všetkom som už neriešil nič. Vyberať si môžete, keď máte priestor. Ale aký som mal ja priestor? Dnes si už nemôžem vybrať ani advokáta, lebo nikto nechce do tejto kauzy vstupovať.

Nič nezmôže, maximálne sa dostane do konfliktu s ľuďmi, ktorí tu ovládajú všetko. Mohol som urobiť to, že by som zobral zoznam všetkých licencovaných SBS na Slovensku a určil by som kritériá. Chcem SBS, ktorá je čistá, ale nebudem jej platiť. Možno niekedy v budúcnosti dostane nejaké peniaze a dovtedy si to bude hradiť zo svojho. Ten zoznam záujemcov by asi nebol veľmi dlhý.“

Trnkov súhlas s prevodom vtedajšie vedenie prokuratúry zrušilo ako nezákonný. Rozbehla sa séria súdnych konaní. Máte prehľad, koľko súdnych sporov beží celkovo v kauze Glance House?

„Istého času som mal zoznam 35 konaní. Teraz bežia štyri konania na obchodných súdoch v Bratislave II. Ďalší súd v Bratislave rieši v trestnom konaní kauzu bývalého šéfa katastra v Senci, ktorý previedol pozemky na základe Trnkovho listu.

Na Krajskom súde v Bratislave je náš spor s bankou o splatnosť zmenky, ktorá bola vystavená pre úver. Štyri konania na súde v Pezinku sa týkajú sporov o pozemky. Súd v Trnave rieši konkurz na firmu Gapeja. Na súde vo Vranove nad Topľou sú konania so stavebnou firmou Stavia, kde tiež došlo k zaisteniu bytovky. Nárokujú si uznanie nejakých faktúr na 600-tisíc eur za práce, ktoré nikdy neboli urobené. Nezákonná zmena konateľov zo septembra 2013, ktorú som už spomínal, je z nejakého procesného hľadiska znovu na súde v Prešove.“

Trestné konanie proti vám je teraz v akom stave?

„V októbri minulého roka bola podaná obžaloba. Nebolo to už na špeciálny súd, ale na Okresný súd Bratislava II. Dôvod zmeny príslušnosti súdu nepoznám. Obžalobu som doteraz nevidel, pričom som ju mal podľa zákona dostať do piatich dní. Neposkytli mi ju ani na vyžiadanie, a to už prešlo 11 mesiacov.“

Dom je naďalej zablokovaný a prázdny. Kto má od neho kľúče?

„Neviem, či ich už má správkyňa konkurznej podstaty Gapeja, alebo stále firma Stavia. Keď odo mňa ľudia žiadali, aby som im ukázal byty, musel som dať dvetisíc eur kľúčovej službe, aby ich sprístupnila.“

Čo teraz robíte?

„Nič. Z finančných dôvodov som musel predať dom v Bratislave. Teraz u rodičov mojej manželky na východe sedím na terase a pozerám sa do záhrady. Biznis nemôžem robiť žiadny. Stačí, keď si zadáte na internete moje meno. Vyhodí vám kopec článkov o tom, aký som zločinec a skončil som. V Bratislave spávam u mamy. Úspory z predaja domu mám ešte na takých desať rokov. Hádam sa to za ten čas nejako celé vyrieši.“

Meno Kočnera sa objavuje aj v kauze developera Ladislava Bašternáka blízkeho Smeru. Je podozrivý z miliónových daňových podvodov pri kšeftoch s bytmi, ktoré polícia odmietla vyšetrovať. Ako túto kauzu vnímate?

„Ak by som ja urobil tie prevody s bytmi tak, ako boli medializované, žiadnu vratku DPH by som nedostal a hneď by ma zavreli. Pre mafiu je obchod s nehnuteľnosťami bezpečným úložiskom príjmov, je to najlepšia práčka peňazí. Preto je vonku každý obchod s bytmi sledovaný orgánmi na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti. A prevod 12 miliónov eur na kúpu nejakých bytov v hotovosti je nezmysel. To vari vie každý.“

Aj v dobe kešu to bol nezmysel?

„V dobe kešu som predával autá. Bol to rok 1998, keď ľudia neverili bankám a pri kúpe auta nosili peniaze v hotovosti. Ale hovoríme o sume 300-tisíc korún za auto a nie 12-miliónov eur. Videli ste ten počet tašiek plných peňazí v parlamente. Keby reálne chceli takú hotovosť dohľadať, tak to zvládne aj policajt s tromi ľudovými.

Toto, na čo sa pýtate, je skutočný organizovaný zločin, ktorý na svoju činnosť využíva všetky inštitúcie štátu. Kočner sa vraj na jednom stretnutí chválil, že oni sú taký rolls-royce a ostatní sú len kolobežky.“

Informácie v rozhovore sú názorom respondenta a nemusia sa zhodovať so zisteniami redakcie.

Téma: Kauza Kaliňák a Bašternák


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Ako sa Slovák z Terchovej stal veľkým reformátorom u Márie Terézie

Adam František Kollár, vedec a knihovník bol jedným z popredných osvietenských reformátorov.

PLUS

V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili Bratislavčania svojho tvorivého ducha.

KOMENTÁRE

Potrebujeme posilniť kultúru záväznosti

Musíme prestať so spájaním LGBTI s ohrozením tzv. tradičnej rodiny.

Neprehliadnite tiež

Domov

Pochody boli bez protiprávnych konaní, doprava je v centre obnovená

Štátna aj mestská polícia dohliadali na priebeh pochodov Dúhový Pride a Hrdí na rodinu.

Domov

V Bratislave bol Dúhový pochod. Pozrite si, ako vyzeral

V približne rovnakom čase sa konal v hlavnom meste aj pochod Hrdí na rodinu.

Domov

Na Dúhový Pride prišla aj ombudsmanka Patakyová

V Bratislave bol aj pochod Hrdí na rodinu. Je za ním Anton Chromík, ktorý inicioval neúspešné referendum o rodine.

Domov

V Jasnej pod Chopkom odštartovala bežecká štafeta k Dunaju

Rekordných 205 tímov absolvuje trasu z Jasnej v Demänovskej doline do Bratislavy.