BANSKÁ BYSTRICA, MOSKVA. Najstaršie rómske profesionálne divadlo Romen v Moskve otvorilo v septembri svoju 85. divadelnú sezónu. Slovenskí Rómovia združení v Rómskom literárnom klube zorganizovali poznávací zájazd autobusom za ruskou rómskou kultúrou.
"Divadlo Romen je pre nás ikona. Chcel som, aby naši videli, ako pracuje profesionálne divadlo, ktoré má veľkú históriu. V Rusku berú rómsku kultúru vážne," uviedol pre SME Alexander Daško, riaditeľ súkromnej základnej umeleckej školy Lavuta.
Od agitácie k téme lásky
“Ruská a cigánska kultúra je dnes v Rusku prepletená, až zliata.
„
Prvých desať rokov hrali herci divadla Romen výlučne v rómskom jazyku, od roku 1941 začali hrať aj v ruštine. Prvé predstavenia v tridsiatych rokoch propagovali skôr koniec kočovného života a oslavovali usadlý spôsob života Rómov.
Autori hier postupne prešli na základnú tému lásky, pričom čerpali z diel ruskej klasickej literatúry, poézie a hudby, ktorú Rómovia výrazne ovplyvnili. Cigánska pieseň sa objavila v tvorbe A. S. Puškina, L. N. Tolstoja a ďalších ruských básnikov a spisovateľov.
Hercami boli spočiatku Rómovia z táborov, ako nazývajú v Rusku osady. Pod odborným vedením rozvíjali svoj talent a vzdelávali sa. Dnes má divadlo Romen profesionálnych hercov, spevákov a tanečníkov a každý rok aspoň dve premiéry. V septembri 2016 otvorilo svoju 85. sezónu.
Fenomén Sličenko
Umelecký vedúci Romenu, herec, režisér a pedagóg Nikolaj Sličenko začínal v divadle ako šestnásťročný rómsky chlapec z tábora. V súčasnosti je slávnym ruským umelcom s najvyššími štátnymi oceneniami. Romen funguje pod jeho vedením už 35. sezónu.
Nikolaj Sličenko v hre My-Cigáni,ktorá je v repertoári divadla Romen aj v aktuálnej sezóne. (zdroj: http://www.teatr-romen.ru/repertuar-teatra/my-tsygane/)V sezóne 2016/2017 hrajú v Romene muzikál I. Lebedeva a N. Sličenka My-Cigáni, hru N. Sličenka Dnes je u nás koncert či drámu R. Bogdanova o láske zasadenú do kočovného tábora v 19. storočí s názvom Cigánska nevesta. Premiérou bude 16. septembra hra T. Repina o láske, žiarlivosti a intrigách Kliatba.
Do divadla Romen sa návštevník Moskvy najľahšie dostane metrom zo stanice Dinamo. Zaujímavosťou je, že na tejto stanici je smerová tabuľa odkazujúca na divadlo Romen.
Člen výpravy a riaditeľ umeleckej školy Lavuta Alexander Daško považuje postavenie Rómov v Rusku za výrazne lepšie, ako u nás. Rómski umelci majú vysoké štátne ocenenia, organizujú sa v zväzoch umelcov, dostávajú pracovné príležitosti v majoritných projektoch.
"Tam neexistujú osady, neexistujú územia typu Luník IX. Je tam veľa Rómov, ktorí robia vo fabrike, mnohí sa venujú obchodom, živia sa remeslami. V Rusku nerobia rozdiely, či je to cigánska firma," povedal pre SME s tým, že to zrejme súvisí s multikultúrnosťou ruskej spoločnosti.
Klub Rolik
Rómsky literárny klub združuje od roku 2009 píšucich rómskych autorov prózy a básní zo Slovenska. Klub má právnu formu združenia a spája sa s kultúrou, vzdelávaním aj so sociálnymi aspektmi rómskej menšiny.
Zakladateľom a aktívnym členom klubu je Maroš Balog, jeho pilierom a štatutárnou zástupkyňou Martina Balogová, ktorá pracuje aj v Krajskej asociácii rómskych iniciatív Banská Bystrica.
Venuje sa mentoringu a tútoringu prvákov a druhákov. Cieľom je lepšie vzdelávať rómske deti a znižovať ich segregáciu v špeciálnych základných školách.
Martina Balogová z Krajskej asociácie rómskych iniciatív v Banskej Bystrici. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)"Náš klub sa môže pochváliť, že rozširuje svoje rady aj o mladých autorov vo veku 16 – 20 rokov. Cieľom klubu je prezentovať literárnu tvorbu Rómov a o Rómoch," uvádzajú na svojom webe rolik.eu, kde uverejňujú aj autorské básne či poviedky rómskych autorov.
Literárny klub Rolik vydal už sedem zbierok, ôsmu v poradí predstaví verejnosti v decembri. Autori pravidelne publikujú aj v novinách Romano nevo ľil - Rómsky nový list.
Týždenného poznávacieho zájazdu, ktorý združenie zorganizovalo na prelome augusta a septembra sa zúčastnilo 45 ľudí. Finančne ho podporil Úrad vlády SR z programu Kultúra národnostných menšín 2016.
"Videli sme Červené námestie, Kremeľ, Mauzóleum, štátnu Tretiakovskú galériu. V divadle Romen sme navštívili predstavenie Zlatá podkovička, ktoré bolo odohraté v ruskom jazyku, pričom piesne boli spievané v rómčine," priblížila Martina Balogová s tým, že to bol obrovský zážitok.
Skupinu tvorili umelci - literáti, divadelníci, hudobníci, speváci. Pridali sa pracovníci pomáhajúcich profesií, samospráv a neziskových organizácií. (zdroj: Rolik)Ivan Mirga: Kamenná bezmocnosť
Prichádzaš ku mne v karmíne, šarláte,
zjavuješ sa vtedy, keď človek žije v starostiach,
v nich i starne.
Kričíš mi do očí,
že máš zlomené krídla,
že nevládzeš, lebo spadlo na teba nebo.
Že... nevidíš, a že si oslepla z toľkej bolesti,
ktorú nevieš uniesť.
A ja Ti hovorím,
že prežiješ,
lebo máš v sebe silu rodičov a silu v krvi.
Skúsenosť,
o ktorú si zakopla a ktorá ťa doteraz gniavi ako kameň.
Áno, ty si zabudla radšej,
ale je to ten kameň,
ktorý ti akože vypadol zo srdca umelo.
Ibaže naozaj iba umelo.
Stále ho máš v srdci, oslabuje ťa, dusí, nedovolí myslieť,
cítiť, veriť...vidieť listy vo vetre.
Cítiť vôňu vetra, vzduchu...
Tak prosím,
otvor oči, ži, dýchaj.
To skutočne zlé si dávno prežila.
Beata
Balogová
