BANSKÁ BYSTRICA, MOSKVA. Najstaršie rómske profesionálne divadlo Romen v Moskve otvorilo v septembri svoju 85. divadelnú sezónu. Slovenskí Rómovia združení v Rómskom literárnom klube zorganizovali poznávací zájazd autobusom za ruskou rómskou kultúrou.
"Divadlo Romen je pre nás ikona. Chcel som, aby naši videli, ako pracuje profesionálne divadlo, ktoré má veľkú históriu. V Rusku berú rómsku kultúru vážne," uviedol pre SME Alexander Daško, riaditeľ súkromnej základnej umeleckej školy Lavuta.
Od agitácie k téme lásky
“Ruská a cigánska kultúra je dnes v Rusku prepletená, až zliata.
„
Prvých desať rokov hrali herci divadla Romen výlučne v rómskom jazyku, od roku 1941 začali hrať aj v ruštine. Prvé predstavenia v tridsiatych rokoch propagovali skôr koniec kočovného života a oslavovali usadlý spôsob života Rómov.
Autori hier postupne prešli na základnú tému lásky, pričom čerpali z diel ruskej klasickej literatúry, poézie a hudby, ktorú Rómovia výrazne ovplyvnili. Cigánska pieseň sa objavila v tvorbe A. S. Puškina, L. N. Tolstoja a ďalších ruských básnikov a spisovateľov.
Hercami boli spočiatku Rómovia z táborov, ako nazývajú v Rusku osady. Pod odborným vedením rozvíjali svoj talent a vzdelávali sa. Dnes má divadlo Romen profesionálnych hercov, spevákov a tanečníkov a každý rok aspoň dve premiéry. V septembri 2016 otvorilo svoju 85. sezónu.
Fenomén Sličenko
Umelecký vedúci Romenu, herec, režisér a pedagóg Nikolaj Sličenko začínal v divadle ako šestnásťročný rómsky chlapec z tábora. V súčasnosti je slávnym ruským umelcom s najvyššími štátnymi oceneniami. Romen funguje pod jeho vedením už 35. sezónu.
Nikolaj Sličenko v hre My-Cigáni,ktorá je v repertoári divadla Romen aj v aktuálnej sezóne. (zdroj: http://www.teatr-romen.ru/repertuar-teatra/my-tsygane/)V sezóne 2016/2017 hrajú v Romene muzikál I. Lebedeva a N. Sličenka My-Cigáni, hru N. Sličenka Dnes je u nás koncert či drámu R. Bogdanova o láske zasadenú do kočovného tábora v 19. storočí s názvom Cigánska nevesta. Premiérou bude 16. septembra hra T. Repina o láske, žiarlivosti a intrigách Kliatba.
Do divadla Romen sa návštevník Moskvy najľahšie dostane metrom zo stanice Dinamo. Zaujímavosťou je, že na tejto stanici je smerová tabuľa odkazujúca na divadlo Romen.
Člen výpravy a riaditeľ umeleckej školy Lavuta Alexander Daško považuje postavenie Rómov v Rusku za výrazne lepšie, ako u nás. Rómski umelci majú vysoké štátne ocenenia, organizujú sa v zväzoch umelcov, dostávajú pracovné príležitosti v majoritných projektoch.
"Tam neexistujú osady, neexistujú územia typu Luník IX. Je tam veľa Rómov, ktorí robia vo fabrike, mnohí sa venujú obchodom, živia sa remeslami. V Rusku nerobia rozdiely, či je to cigánska firma," povedal pre SME s tým, že to zrejme súvisí s multikultúrnosťou ruskej spoločnosti.
Klub Rolik
Rómsky literárny klub združuje od roku 2009 píšucich rómskych autorov prózy a básní zo Slovenska. Klub má právnu formu združenia a spája sa s kultúrou, vzdelávaním aj so sociálnymi aspektmi rómskej menšiny.
Zakladateľom a aktívnym členom klubu je Maroš Balog, jeho pilierom a štatutárnou zástupkyňou Martina Balogová, ktorá pracuje aj v Krajskej asociácii rómskych iniciatív Banská Bystrica.
Venuje sa mentoringu a tútoringu prvákov a druhákov. Cieľom je lepšie vzdelávať rómske deti a znižovať ich segregáciu v špeciálnych základných školách.
Martina Balogová z Krajskej asociácie rómskych iniciatív v Banskej Bystrici. (zdroj: SME - Ingrid Ďurinová)"Náš klub sa môže pochváliť, že rozširuje svoje rady aj o mladých autorov vo veku 16 – 20 rokov. Cieľom klubu je prezentovať literárnu tvorbu Rómov a o Rómoch," uvádzajú na svojom webe rolik.eu, kde uverejňujú aj autorské básne či poviedky rómskych autorov.
Literárny klub Rolik vydal už sedem zbierok, ôsmu v poradí predstaví verejnosti v decembri. Autori pravidelne publikujú aj v novinách Romano nevo ľil - Rómsky nový list.
Týždenného poznávacieho zájazdu, ktorý združenie zorganizovalo na prelome augusta a septembra sa zúčastnilo 45 ľudí. Finančne ho podporil Úrad vlády SR z programu Kultúra národnostných menšín 2016.
"Videli sme Červené námestie, Kremeľ, Mauzóleum, štátnu Tretiakovskú galériu. V divadle Romen sme navštívili predstavenie Zlatá podkovička, ktoré bolo odohraté v ruskom jazyku, pričom piesne boli spievané v rómčine," priblížila Martina Balogová s tým, že to bol obrovský zážitok.
Skupinu tvorili umelci - literáti, divadelníci, hudobníci, speváci. Pridali sa pracovníci pomáhajúcich profesií, samospráv a neziskových organizácií. (zdroj: Rolik)Ivan Mirga: Kamenná bezmocnosť
Prichádzaš ku mne v karmíne, šarláte,
zjavuješ sa vtedy, keď človek žije v starostiach,
v nich i starne.
Kričíš mi do očí,
že máš zlomené krídla,
že nevládzeš, lebo spadlo na teba nebo.
Že... nevidíš, a že si oslepla z toľkej bolesti,
ktorú nevieš uniesť.
A ja Ti hovorím,
že prežiješ,
lebo máš v sebe silu rodičov a silu v krvi.
Skúsenosť,
o ktorú si zakopla a ktorá ťa doteraz gniavi ako kameň.
Áno, ty si zabudla radšej,
ale je to ten kameň,
ktorý ti akože vypadol zo srdca umelo.
Ibaže naozaj iba umelo.
Stále ho máš v srdci, oslabuje ťa, dusí, nedovolí myslieť,
cítiť, veriť...vidieť listy vo vetre.
Cítiť vôňu vetra, vzduchu...
Tak prosím,
otvor oči, ži, dýchaj.
To skutočne zlé si dávno prežila.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
