BRATISLAVA. Vyše roka vedelo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny o podozrení zo sexuálneho zneužitia maloletej Natálie v resocializačnom centre v Galante, no nepreverilo ho. Zodpovednosť za zanedbanie kauzy si napriek tomu nepripúšťa ministerstvo práce, polícia ani prokuratúra, ktoré sa tým mali zaoberať.
Šéfka piešťanského ústredia práce Marianna Nicáková povedala, že s Natáliou o zneužívaní nehovorili ani sa jej na to nepýtali. Sama s témou nezačala.
Riaditeľka odboru sociálnoprávnej ochrany detí ÚPSVaR Mária Marcinová sa odvoláva na prísny systém ochrany maloletých detí. "Má ich chrániť pred opakovanými traumatizujúcimi otázkam. Mohli by ich vrátiť do prežívania tej situácie,“ odôvodňuje.
“Najťažšie na tom je to, že tieto systémy sú uzavreté do seba. Je minimalizovaná kontrola.
„
Rozprávať sa s dievčaťom je podľa nej pri podozrení z trestného činu, či už jeho obeťou alebo svedkom, úlohou polície. Polícia prípad uzavrela s tým, že sa skutok nestal.
O podozrení zo zneužívania sa sociálne pracovníčky z Piešťan, kde dievča žilo, dozvedeli v auguste 2015.
Matka maloletej vtedy žiadala o prerušenie pobytu v centre pre sexuálne obťažovanie.
Natáliu v ňom umiestnila v septembri 2014 pre problémy so školskou dochádzkou a užívaním drog.

Zamestnanec alebo klient?
Chronológia prípadu:
- 25. september 2014 – nástup Natálie do zariadenia.
- Október 2014 – údajne došlo k zneužitiu dievčaťa.
- December 2014 -Natália sa zdôverila matke.
- 18. marec 2015 – Matka súhlasí s umiestnením dcéry do liečebne, 5. júna ho chce zrušiť
- 20. august 2015 – Matka podala návrh na prerušenie pobytu v zariadení pre sexuálne obťažovanie. O situácii sa dozvedá ústredie práce, podľa ich informácií je Natália doma už od 17. augusta.
- 22. jún 2016 – Dievča sa vracia do zariadenia Zdroj: ÚPSVAR
Poslankyňa Natália Blahová z SaS zverejnila na svojom blogu prípad zneužívania 14-ročnej Natálie uplynulý víkend. Znásilniť neplnoleté dievča mal podľa jej informácií zamestnanec centra v Galante. Dievčatám sa podľa nej predstavil ako ergoterapeut.
Ergoterapeut pomáha pacientom v procese rehabilitácie začleniť sa do bežného života.
Riaditeľ súkromného centra Peter Tománek v diskusii časopisu .týždeň priznal, že Natália mala sexuálny styk, nie však so zamestnancom, ale s klientom. Tvrdí tiež, v centre majú dva druhy zamestnancov, odborných a technických, ale „terapeut ako taký ani v odbornej terminológii neexistuje“.
Na archívnej webovej stránke centra je však takáto pozícia uvedená a obsadená konkrétnou osobou, ktorá bola zároveň aj údržbárom.
Sexuálny styk s terapeutom popreli aj z Ústredia práce.
Poslanec Boris Kollár z hnutia Sme rodina na sociálnych sieťach zverejnil, že Natáliu aj ďalšie dievčatá umiestnené v centre mal zneužívať Jakub Filo.
Odvolal sa na rozhovory s matkami dievčat. Osoba s rovnakým menom podľa výročnej správy centra v roku 2014 pracovala ako hospodársky pracovník.

Polícia: Nedošlo k trestným činom
Polícia podľa jej trnavskej krajskej hovorkyne Márie Linkešovej eviduje v tejto veci dve trestné oznámenia z minulého roka.
„V oboch prípadoch bolo trestné stíhanie zastavené, lebo skutky, ako ich uvádzali oznamovateľky, nie sú trestným činom,“ uviedla hovorkyňa.
K tomuto záveru dospela polícia podľa nej aj na základe znaleckého dokazovania zo psychologického vyšetrenia.
Trnavská policajná hovorkyňa dodáva, že aj dozoroví prokurátori vyhodnotili postup policajných vyšetrovateľov, „ako zákonný a dôvodný“.
Jeden z vypočúvaných zamestnancov sa podľa blogu Blahovej k zneužívaniu priznal. Ako obhajobu použil tvrdenie, že si myslel, že Natália má už 15 rokov. Na Slovensku je to veková hranica, keď je sexuálny styk povolený.
Systém uzavretý do seba
Jedným z hlavných dôvodov, prečo vzniklo podozrenie zo sexuálneho zneužitia Natálie v resocializačnom stredisku v Galante, tkvie podľa sociálnej poradkyne a bývalej šéfky bratislavského úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Idy Želinskej v nedostatočnej kontrole takýchto zariadení.
„Najťažšie na tom je to, že tieto systémy sú uzavreté do seba. Je minimalizovaná kontrola,“ hovorí odborníčka. Kontrola by podľa nej „nemala vyzerať tak, že prídu tety z ústredia, ktoré sa dohodnú s vedením zariadenia, ako to všetko pozapisujú“.
Ľudia z ústredia práce sa pri kontrole rozprávajú len s predstaviteľmi takéhoto zariadenia, nie s jeho klientmi, vraví expertka.
„Klienti nemajú ani spätnú väzbu o výsledku kontroly,“ hovorí bývalá šéfka bratislavského úradu práce. Jedinou ich spätnou väzbou podľa nej je „skončili sme, prežili sme, dovidenia“.
Zlé podľa sociálnej poradkyne je aj to, že kompetentní neberú do úvahy ani názory rodičov klientov týchto zariadení. „Rodičia takýchto detí sú automaticky považovaní za nedôveryhodných,“ hovorí Želinská.
Tento prístup kompetentných proti rodičom podľa nej pramení z toho, že nezvládli výchovu detí. „Sú akoby nepriatelia a my štát im teraz ukážeme, ako to majú robiť.“
„Na účely overenia plnenia podmienok akreditácie robí kontrolu ministerstvo práce. Ústredie práce kontroluje dodržiavanie zmluvných podmienok,“ odpovedala na otázky o kontrole Veronika Husárová z tlačového oddelenia ministerstva práce.
Na otázky týkajúce sa prešetrovania podnetov klientov ministerstvo ani ústredie do uzávierky neodpovedali.
Kontrolu v takýchto zariadeniach by podľa Želinskej mala vykonávať nezávislá inštitúcia. „Musí tu byť nejaký moment kontroly, ktorý v tejto chvíli suplujú médiá,“ dodala.


Beata
Balogová
