BRATISLAVA. Mladí ľudia sú frustrovaní z toho, že vládnuce elity sa o situáciu bežných ľudí nezaujímajú, preto si veľa z nich nevie predstaviť svoj ďalší život na Slovensku a uvažuje o vysťahovaní sa do zahraničia.
“Mladých ľudí sme sa pýtali, čo potrebujú, aby mohli naplniť svoj potenciál, čo im chýba a ako vnímajú zmeny v spoločnosti.
„
Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky Rady mládeže Slovenska, do ktorého sa zapojilo 12-tisíc mladých ľudí v rámci celoeurópskeho projektu Štruktúrovaný dialóg. Výskum sa uskutočnil vo všetkých krajoch SR. Zisťoval i názory ľudí z maďarskej aj rómskej menšiny, ako aj mladých zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Strach z krajnej pravice
Z prieskumu tiež vyplýva, že časť mladých ľudí síce považuje za problém spolužitie s rómskou menšinou a má strach z utečencov, väčšinu však znepokojuje najmä rast krajnej pravice na Slovensku.
Mladí Rómovia naopak pociťujú nárast otvorených prejavov nepriateľstva za posledných šesť mesiacov zo strany väčšinového obyvateľstva.
Žiaci a študenti sa pozerajú veľmi kriticky aj na vzdelávací systém, ktorý uprednostňuje pasivitu a odmeňuje bezmyšlienkovité plnenie zadaných úloh. V otázke budúceho vývoja spoločnosti mladí kriticky vnímajú vládnuce politické špičky a cítia frustráciu, že vládna politika je neefektívna ako aj to, že korupčné kauzy nie sú prešetrené.
Otázky spolužitia
Veľké množstvo opýtaných má pocit, že vládnuce elity sa o situáciu bežných ľudí na Slovensku nezaujímajú, riešia si svoje veci a ich svet je vzdialený bežnej perspektíve mladého človeka.
"Ďalej sme sa mladých ľudí pýtali, čo si myslia o spolužití s ľuďmi iných kultúr a iného vierovyznania. Určitý segment mladých ľudí negatívne vníma spolužitie s Rómami, pričom majú pocit, že situácia sa vymyká spod kontroly a Slovensko zašlo pri poskytovaní výhod tejto menšine priďaleko," povedal Cíbik.
Podľa Cíbika sa proti tomuto názoru ostro vymedzila podstatná časť mladých ľudí, ktorí naopak majú pocit, že rast krajnej pravice je zásadným problémom súčasnej spoločnosti.
Stav školstva
Názory mladých
V slovenskom školstve najviac chýbajú dve kľúčové zručnosti a schopnosti: kritické myslenie a aktívny prístup.
Zdroj: sita, rms
Témou, ktorá mladých zaujímala najviac, bol stav školstva. Mladí ľudia majú pocit, že metódy a spôsob fungovania vzdelávacieho systému nezodpovedá dobe a ani ich vlastným potrebám.
Dve kľúčové zručnosti a schopnosti, ktoré podľa nich najviac chýbajú v slovenskom školstve, sú kritické myslenie a aktívny prístup k svojmu okoliu.
"Žiaci a študenti kritizujú vlastnú pasivitu v systéme, ktorý sa im nezdá dostatočne otvorený iniciatíve, pričom naopak odmeňuje bezmyšlienkovité plnenie zadaných úloh. Pritom práve aktívny postoj k spoločnosti a svetu považujú za zásadný pre svoju budúcnosť," dodal Cíbik.
Matej Cíbik: Ako vnímajú súčasnú spoločnosť mladí Rómovia?
Slovensko nie je krajina, ktorá sa často pýta na názor mladých ľudí. V školstve, ale aj v iných oblastiach stále prevláda názor, že mladí majú hlavne počúvať, čo hovoria dospelí. Na názor mládeže sa neprihliada, pretože je príliš neskúsená, nekompetentná, prípadne idealistická.
V niečom podobný postoj majú štátne inštitúcie a verejnosť na Slovensku aj voči Rómom. Rómovia sú predmetom, objektom štátnej politiky. Je úlohou inštitúcií vymyslieť, „ako to s nimi spraviť“. Vezmú sa im dávky, aby mali menej detí; budú prinútení pracovať na aktivačných prácach; budú dostávať odmeny za vzornú školskú dochádzku a dobrý prospech; dostanú potravinové lístky namiesto financií; a tak ďalej. O Rómoch rozhodujú štátne inštitúcie. Ich vlastný názor či nebodaj predstavy o štátnej sociálnej politike sa neberú do úvahy. Politici a úradníci nečakajú, že by táto skupina mohla niečím konštruktívnym prispieť do diskusie o opatreniach, ktoré sa jej bezprostredne týkajú.
Mladí Rómovia sa preto nachádzajú v situácii, ktorú sociológovia nazývajú intersekcionalitou: kombináciou viacerých znevýhodnení. Na ich názor nie je nikto zvedavý, pretože sú mladí – a tiež preto, že sú Rómovia. Práve preto sme sa v Rade mládeže Slovenska rozhodli, že túto situáciu sa aspoň do určitej miery pokúsime napraviť prostredníctvom tzv. Štruktúrovaného dialógu. To je program Európskej komisie a Ministerstva školstva, ktorý slúži na to, aby podporil účasť mladých ľudí na politike a dal ich hlasu reálnu váhu.
V priebehu mája až augusta 2016 sme v spolupráci s občianskymi združeniami Ďakujem – Paľikerav a Divé Maky zorganizovali sériu stretnutí s rómskou mládežou. Pýtali sme sa na ich vnímanie vlastného miesta v spoločnosti a na ich názory na budúcnosť, uplatniteľnosť a rozvíjanie ich potenciálu.
Jednou z prvých vecí, čo sme sa dozvedeli, bol mladými Rómami pozorovaný nárast prejavov rasizmu na verejnosti po parlamentných voľbách 2016. Zdá sa, akoby sa vstupom Kotlebovej ĽSNS do parlamentu rasizmus legitimoval a ľudia, ktorí si ho predtým nechávali pre seba, sa dnes neboja ho hlásať naplno. Mladí Rómovia tieto nálady prirodzene prežívajú veľmi intenzívne, pretože sú im vystavovaní prakticky každodenne.
Problémom však je, že majorita s Rómami často osobne nekomunikuje, takže tieto zmeny nepozoruje. Keď pred dvoma mesiacmi Británia odhlasovala odchod z EÚ, odporcovia imigrantov rovnako cítili spoločenskú podporu a možnosť verejne nadávať napríklad poľským či slovenským prisťahovalcom. V priebehu pár dní stúplo nahlasovanie rasistických či xenofóbnych prejavov o viac než 50% a začala sa tým zaoberať polícia, politické špičky aj médiá. Bol z toho okamžite veľký spoločenský problém.
To je situácia, ktorá na Slovensku nenastala. Dôvod sme sa opäť dozvedeli od mladých Rómov. Tí totiž nedôverujú štátnym inštitúciám. Kým nahlasovanie trestných činov na polícii môže byť meradlom rasizmu v Británii, na Slovensku neodráža realitu. Naši Rómovia nenahlasujú verejné rasistické osočovanie. Nemajú totiž pocit, že by im štátne orgány mohli alebo mali záujem pomôcť. Policajné štatistiky sú nepoužiteľné.
Okrem predsudkov a diskriminácie sú však problémy mladých Rómov prekvapivo podobné ich rovesníkom z väčšinovej spoločnosti. Najviac ich trápi budúce uplatnenie na trhu práce. Ekonomická situácia na východnom Slovensku je neľahká a oni intenzívne vnímajú, že na zaistenie ich budúcnosti je potrebných viac dobre zacielených investícií a pracovných príležitostí. Mladí Rómovia kriticky vnímajú aj vzdelanie, ktoré dostávajú. Majú pocit, že im chýba prax a konkrétna kvalifikácia. Okrem toho si sú vedomí svojich obmedzených schopností predať sa na trhu práce. Za nedostatočné považujú najmä tzv. mäkké zručnosti – schopnosti komunikovať, prezentovať či argumentovať a s tým súvisiaci nedostatok sebavedomia.
Starosti rómskej mládeže nie sú nijak veľmi vzdialené tým našim. Žijú v rovnakej spoločnosti a vnímajú jej rovnaké problémy. Medzi nimi a zvyškom spoločnosti však existuje bariéra, a to napriek ich snahe zapadnúť. Je preto úlohou nás, a najmä našich inštitúcií, snažiť sa vnímať svet aj z ich perspektívy. A dať im slovo, keď je reč o ich vlastnej budúcnosti.
Zdroj: blog RmS
Autor: Matej Cíbik
