Reči o zneužívaní detí a ich matkách čakajúcich pred bránami centra v Galante sú nezmysel. Tvrdí to bývalý klient tohto centra Peter Jurga. Podľa neho je však pravda, že k sexu medzi mladistvými tam dochádza. Centrum má preto vytvorený systém, kde sa klienti navzájom kontrolujú a každý prípad sa rieši s políciou. Denník SME sa s Jurgom rozprával, keď bol na pobyte s ostatnými klientmi v Chorvátsku.
Prečo ste s klientmi centra v Chorvátsku, ak už nie ste súčasťou programu?
„Máme veľmi dobré vzťahy, keďže mne to zariadenie pomohlo. Naučil som sa o sebe veľmi veľa a spoznal som svoju chorobu. Tento pobyt v Chorvátsku je terénna terapia a záťažový program. To znamená, že sa tu veľa športuje, pláva a tak ďalej. Vraciam sa sem, aby som si oddýchol a získal nové sily.“

Takže nie ste v galantskom centre zamestnaný, ale ide len o dobrovoľný pobyt?
„Áno, aj keď uvediem aj to, že mám podpísanú dohodu s centrom. Nie som terapeut, ani nie som technický pracovník, len pomáham s informačnými technológiami. Dôvod, prečo som tu v Chorvátsku však nie je pracovný. Odovzdávam tu ostatným svoje skúsenosti. Mohol by som chodiť na dovolenky aj inde, ale pre mňa je toto miesto srdcová záležitosť.“
Prečo ste sa do tohto zariadenia dostali?
„Do centra som vstupoval, keď som mal 22 rokov. Robil som ako operátor IT služby pre jednu veľkú farmaceutickú firmu. Bol som závislý od pervitínu a marihuany, nežil som spokojným životom a veľmi som sa trápil. Veľa som klamal a ubližoval svojej rodine. Žil som dvojakým spôsobom života a bol som z toho už unavený. S týmito problémami som sa priznal v práci a tam mi ponúkli, že sa postarajú o moju liečbu. To som odmietal a po pár dňoch som si našiel novú prácu a nové bývanie. Uvedomil som si však, že len utekám pred problémami. Rozhodol som sa preto so svojím životom niečo urobiť. Nastúpil som do tohto resocializačného strediska, kde som sa prvé dva roky učil o sebe a spoznával som svoju chorobu. Učil som sa nežiť ako parazit, ale prebrať zodpovednosť za svoj život.“
Kedy sa to stalo?