BRATISLAVA. Slovensko dosahuje dlhodobo veľmi dobré výsledky v dostupnosti vyššieho sekundárneho vzdelávania (úplné stredné vzdelanie). Minimálne vyššie sekundárne vzdelanie má u nás 70 percent populácie od 25 do 64 rokov, čo je druhý najvyšší podiel v krajinách OECD. Podiel mladých ľudí, ktorí v súčasnosti ukončia strednú školu s maturitou, je však vyšší.
V roku 2014 ukončilo vyššie sekundárne vzdelávanie na Slovensku 83 percent mladých ľudí z príslušného populačného ročníka. Priemer v krajinách OECD bol 85 percent mladých ľudí z populačného ročníka. Vyplýva to z komentára Inštitútu vzdelávacej politiky ministerstva školstva, ktorý sumarizuje vybrané údaje z publikácie OECD v oblasti vzdelávania s názvom Education at a Glance 2016.
Málo vysokoškolsky vzdelaných
Slovensko sa tiež vyznačuje vysokým podielom odborného vzdelávania, ktoré je však málo prepojené s praxou. V roku 2014 dosahoval podiel zapísaných študentov od 15 do 19 rokov vo všeobecných vzdelávacích programoch 21 percent, v odborných programoch 44 percent. V OECD to bolo v priemere 35 percent vo všeobecných vzdelávacích programoch a 25 percent v odborných vzdelávacích programoch.
Podiel populácie s terciárnym, čiže vysokoškolským vzdelaním, je na Slovensku stále nízky, ale momentálne u nás študuje na terciárnom stupni takmer rovnaký podiel mladých ľudí, ako je priemer v krajinách OECD. Na Slovensku malo v roku 2015 terciárne vzdelanie 21 percent populácie od 25 do 64 rokov, zatiaľ čo v OECD to bolo až 35 percent populácie. V súčasnosti však na Slovensku ukončí terciárne vzdelávanie až 41 percent mladých ľudí z príslušného populačného ročníka, pričom priemer OECD v tomto ukazovateli je 45 percent mladých ľudí.
Publikácia OECD však zároveň uvádza, že takmer každý siedmy slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Štúdium v zahraničí vo všeobecnosti pritom umožňuje študentom získať novú kultúrnu a osobnú skúsenosť, ako aj zlepšiť ich uplatniteľnosť na trhu práce. Výzvou pre Slovensko je teda takzvaný únik mozgov, keďže krajiny, ktoré exportujú veľa svojich študentov, podstupujú riziko trvalej straty svojich talentovaných občanov.
Nižšie zdroje
OECD sa venuje aj financovaniu vzdelávania a platom pedagógov. V roku 2013 vynakladali krajiny OECD na primárne až terciárne vzdelávanie v priemere 5,2 percenta HDP, zatiaľ čo na Slovensku to bolo 3,8 percenta HDP. Tento údaj zahŕňa verejné aj súkromné výdavky. Keď sa pozrieme len na verejné výdavky na vzdelávanie, v roku 2013 boli v OECD v priemere 4,5 percenta HDP, na Slovensku 3,4 percenta HDP.
Nižšie zdroje sa premietajú aj do nižšieho ohodnotenia pedagógov. Pedagogickí zamestnanci v slovenských školách na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania zarábali v roku 2014 iba 61 percent priemerného platu zamestnancov s podobnou kvalifikáciou. Z krajín OECD s dostupnými údajmi bola na tom horšie len Česká republika (56 percent). Priemer krajín OECD s dostupnými dátami bol na úrovni 85 percent. Údaje o platoch učiteľov za roky 2010 až 2014 však zároveň ukazujú, že tabuľkové platy pedagogických zamestnancov na úrovni nižšieho sekundárneho vzdelávania s 15-ročnou praxou rástli v tomto období na Slovensku najvýraznejšie hneď po Maďarsku.
