ŽELIEZOVCE. Pred vchodom do dvojposchodovej administratívnej budovy na okraji Želiezoviec pri Leviciach muž kosí trávnik. Nenápadný, naoko bez dozoru. Len na reflexnej veste má označenie miestneho ústavu na výkon trestu. Je jedným z vyše sedemsto mužov, ktorí si tu odpykávajú svoj trest.
Keď začiatkom júna ušiel z leopoldovskej väznice 24-ročný Ľubomír Behan, odsúdený za lúpež, otvorilo to diskusiu, ako sú strážení trestanci, ktorí pracujú. Nejde o nič výnimočné. V slovenských väzniciach pracuje takmer sedemdesiat percent všetkých odsúdených.

„Zamestnávanie odsúdených zohráva v podmienkach väzenstva dôležitú úlohu, pretože práca je považovaná za významný psychohygienický faktor,“ hovorí Adrián Baláž, riaditeľ kancelárie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže.
Ústav v Želiezovciach patrí k tým, ktoré ponúkajú najpestrejší výber pracovných príležitostí. Od výroby kancelárskeho nábytku a kuchýň až po ručné šitie obuvi, triedenie plastov, poľnohospodárske aktivity či kamenárske a zváračské práce.
Pracuje sa vo vnútornej prevádzke ústavu, kde väzni robia rôzne údržbárske a iné pomocné práce, alebo v takzvaných strediskách vedľajšieho hospodárstva, v ktorých vyrábajú rôzne výrobky. Pre ústav alebo pre firmy, ktoré ich ďalej predávajú.