Na našom najospevovanejšom vrchu nenájdete zelený strom, a už vôbec nie s nakloneným vrchom, ako sa spieva v známej pesničke. To by zďaleka nebolo to najhoršie, keby vás tam v skutočnosti nečakali smutné ruiny socializmu. Zistíte to, keď tam vyleziete.
Ak sa hmla rozpustí
Dovolenka-nedovolenka, šesť hodín ráno je najvyšší čas vstávať na túru. Ide sa na Kráľovu hoľu, slávny to cieľ, ospevovaný básnikmi, opradený povesťami a legendami, korunovaný najobľúbenejšou ľudovou piesňou o slovenskej zemi.
Dominantný vrch na hlavnom hrebeni východnej časti Nízkych Tatier sme sa rozhodli dobyť z južnej strany od Šumiaca po modrej značke. Späť sa vrátime asfaltkou, ktorú vybudovali na prístup k televíznemu vysielaču. Na Kráľovej holi stojí od roku 1960. Pred dvoma rokmi aktivisti pasovali túto cestu na vrchol masívu aj za náučný chodník.
Na maličkom námestí horehronskej dedinky je ráno o ôsmej primerane rušno, Pohostinstvo pod úbočou je zatiaľ prázdne. Naša ranná borovička nie je žiadny pubertálny rozmar, šesťčlennú skupinu naštartuje na intenzívny trojhodinový výstup.
