BRATISLAVA. Len 107 z 2 938 oslovených slovenských obcí prijalo nejaké dočasné vyrovnávacie opatrenia zamerané na odstránenie znevýhodnenia určitej osoby z dôvodu jej etnického pôvodu, pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia.
Vyplýva to z prieskumu, ktorý uskutočnilo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (SNSĽP) s cieľom zistiť, či jednotky územnej samosprávy vedia o existencii takýchto opatrení. Oslovili 2 938 obcí, miest a vyšších územných celkov, pričom návratnosť predstavovala 40,78 percenta, čo je 1 198 odpovedí.

Viac ako polovica respondentov, ktorí poskytli odpoveď, o existencii dočasných vyrovnávacích opatrení ani nevedeli. Len 107 obcí odpovedalo, že prijali nejaké formy týchto opatrení, pričom len 26 obcí uviedlo ich konkrétne použitie. Informoval o tom výkonný riaditeľ SNSĽP Marian Mesároš.
Dočasné vyrovnávacie opatrenia prijímajú orgány verejnej správy alebo iné právnické osoby a odstraňujú znevýhodnenia z dôvodu rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia. Ich cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.
Môže to byť napríklad udeľovanie výnimky v zákaze vstupu so zvieratami pre zdravotne postihnutých, ktorým zvieratá slúžia ako asistenčné zvieratá. Dočasné vyrovnávacie opatrenia možno prijať, ak je nerovnosť preukázateľná. Cieľom je zníženie alebo odstránenie tejto nerovnosti.
SNSĽP má podľa zákona dostávať správy o prijatých opatreniach a preto uskutočnilo kvantitatívny výskum, ktorého úlohou bolo zistiť, či jednotky územnej samosprávy vôbec vedia o existencií takýchto opatrení.