BRATISLAVA. Medzinárodná blamáž, ktorej čelilo Slovensko pri voľbe sudcu v Štrasburgu, sa môže zopakovať aj pri obsadzovaní sudcovského miesta v Luxemburgu. Súdna rada v pondelok odporučila na prestížnu funkciu sudcu Všeobecného súdu EÚ exšéfa Siete a poslanca Radoslava Procházku. Všeobecný súd zabezpečuje jednotný výklad európskeho práva a je súčasťou Európskeho súdneho dvora.
Procházka však rozhodnutím Súdnej rady miesto v Luxemburgu nemá isté. V stredu ho najprv musí schváliť vláda a následne ho môže odmietnuť aj samotný Luxemburg. Spravil tak už pri predošlej kandidátke Márii Patakyovej s odôvodnením, že dostatočne neovláda francúzštinu.
Posudzovať Procházku bude osobitný výbor súdneho dvora. Ten skúma, či kandidát spĺňa presne stanovené kritériá. Stačí, aby nespĺňal jediné z nich a výbor by ho mal odmietnuť. Jednou z požiadaviek je pritom napríklad aj to, aby kandidát 12 až 15 rokov zastával vysokú právnickú funkciu.
Procházka pritom sudcom nikdy nebol. Venoval sa skôr akademickej činnosti a napríklad na Ústavnom súde bol vo funkcii poradcu len dva roky. Túto nevýhodu si podľa vlastných slov uvedomuje, no nepovažuje ju za prekážku. Pripomenul, že jednou zo sudkýň luxemburského súdu ja aj bývalá ministerka spravodlivosti.
Funkčné obdobie sudcu Všeobecného súdu EÚ je šesť rokov.
Procházka by okrem toho mal presvedčiť o svojej nestrannosti či o morálnych predpokladoch.
Advokátka Zuzana Čaputová spolupracujúca s Via Iuris aj preto hovorí, že výsledok voľby v Súdnej rade ju prekvapil. Pripomenula slová bývalého podpredsedu českého ústavného súdu Pavla Holländera, podľa ktorého by pri sudcovi mali dvadsať percent tvoriť znalosti a osemdesiat percent charakter. „Odborné znalosti Radoslava Procházku nikto nespochybňuje. Kandidát na sudcu by však mal spĺňať aj vysoké morálne štandardy a integritu,“ povedala.

Procházka sa cíti morálny aj kvalifikovaný
Neúspešný prezidentský kandidát Procházka sa pritom preslávil najmä opakovaným klamaním. Okrem iného popieral, že by po voľbách rokoval o novej vláde s Robertom Ficom. Na verejnosti zarezonovala aj nahrávka jeho rozhovoru s Igorom Matovičom, od ktorého chcel inzerciu bez bločku, či to, keď mal problém s podporením Andreja Kisku v druhom kole prezidentských volieb. Naposledy upútal pozornosť vulgárnym nadávaním svojim straníckym kolegom na sneme Siete.
Charakter a dôveryhodnosť kandidáta na sudcu sú podľa Čaputovej obzvlášť dôležité najmä v situácii, keď je Slovensko v rámci Únie na chvoste dôveryhodnosti v justíciu. Procházka je tiež podľa prieskumov jedným z najmenej dôveryhodných politikov.
„Je škoda, že sa aj pri tejto voľbe zrejme kládol dôraz viac na odbornosť na úkor zohľadnenia osobnostných, najmä charakterových predpokladov kandidáta," dodala Čaputová.
Procházka však tvrdí, že spĺňa odborné aj morálne kritériá. „Áno,“ reagoval na otázky, či sa považuje v tomto smere za vhodného kandidáta.

Pripomenuli mu klamstvá
V tajnom hlasovaní Súdnej rady dostal Procházka desať hlasov, proti boli dvaja členovia a zdržali sa piati. Jeho protikandidáta, sudcu Najvyššieho súdu Ivan Rumana podporili len štyria členovia.
To, že poslanec Siete bude mať zrejme problémy, aby prešiel cez výbor Európskeho súdneho dvora, naznačili aj niektorí členovia Súdnej rady. Nominant prezidenta Jozef Vozár už pred tajným hlasovaním avizoval, že Procházku nepodporí. Pripomenul, že s takouto nomináciou neuspelo ani Česko, keď pred troma rokmi navrhlo za sudcu ministra Petra Mlsnu, ktorý v politike pôsobil ako nezávislý. „Myslím, že politika mu veľmi uškodila. Pred dvoma rokmi by som s tým problém nemal,“ povedal na adresu Procházku Vozár.
Ďalší z členov rady Peter Straka sa Procházku spýtal, či sa neobáva, že mu uškodia prípady, keď ho médiá usvedčili z klamstiev. Ten reagoval tým, že medzi realitou a jej opisom v médiách býva často veľký rozdiel. „Trochu som zanedbal aspekt obrany a ochrany voči týmto výstupom,“ povedal Procházka s tým, že súdenie sa s médiami sa mu zdalo mrhaním času.
To, že by verejne klamal, opakovane odmietol.

Navrhol ho kolega
Procházka napriek kandidatúre zostáva naďalej poslancom. Mandátu by sa vzdal až v prípade, že ho do funkcie sudcu potvrdia.
Za kandidáta Všeobecného súdu EÚ ho navrhla Slovenská advokátska komora. Stalo sa tak tesne po ostatnom sneme Siete, na ktorom prevzal vedenie strany Roman Brecely a strana sa rozpadla, čo viedlo k prerodu vládnej štvorkoalície na trojkoalíciu.
Vo vedení advokátskej komory pôsobil donedávna aj samotný Procházka, ešte v roku 2012 ho vymenovali za jej podpredsedu. Predsedníctvu komory predložil návrh na jeho kandidatúru Ján Havlát, ktorý je zároveň členom Súdnej rady ako nominant vlády.
„Čo sa vám zdá zvláštne na tom, že po tých peripetiách Slovenska napadlo môjmu dlhoročnému kolegovi, ktorý pozná moju robotu, aby ma oslovil s ponukou, o ktorej niekoľko dní rozmýšľam? To je normálna, prirodzená vec,“ vyhlásil Procházka.
Odmietli aj skúsených
Pri predošlej voľbe pritom Súdna rada odmietla Ján Mazáka, ktorý skúsenosti s podobnou prácou už má. Štyri roky okrem iného pôsobil aj ako generálny advokát Súdneho dvora EÚ. Keďže Súdna rada mu nepovedala ani dôvody odmietnutia, obrátil sa na Ústavný súd. Ten vyhodnotil jeho žiadosť ako zjavne neopodstatnenú.
„Neočakával som ani iné rozhodnutie od nášho Ústavného súdu,“ reagoval Mazák, ktorému pri inštitúcii chýba nezávislé a nestranné rozhodovanie. Presné odôvodnenie odmietnutia však ešte nepozná.
Ak Luxemburg Procházku odmietne, zopakuje sa blamáž, ktorú Slovensko zažívalo takmer dva roky počas voľby sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Štrasburský súd vtedy odmietol celú sériu slovenských kandidátov, pretože ich považoval za nekvalifikovaných.

Beata
Balogová
