Nájsť si prácu je pre ľudí zo segregovaných komunít radikálna zmena, tvrdí Slávka Mačáková z mimovládnej organizácie ETP Slovensko. Tá Rómom pomáha nájsť si prácu, ale aj napríklad svojpomocne si budovať domy. Preto v zahraničí podľa nej existujú sociálni asistenti, ktorí im pomáhajú prvotné problémy prekonať. Inzeráty ako "Rómovia nevolať" sú podľa nej diskriminačné.
Čo si myslíte o inzeráte firmy Rakmont CZ s poznámkou „Rómovia nevolať“?
„Zamestnávateľ pri prijímaní nového zamestnanca do zamestnania, musí zaobchádzať so všetkými uchádzačmi v súlade s antidiskriminačnou legislatívou.
Zakázaná je diskriminácia okrem iných aj z dôvodu rasy, farby pleti, jazyka, sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine.“

Autor inzerátu denníku SME povedal, že poznámku o Rómoch tam dal preto, lebo má zlé skúsenosti s ich dochádzkou. Ako sa to dá riešiť?
„Treba vytvoriť novú pracovnú pozíciu v rámci firmy alebo rozšíriť kompetencie majstra, priameho nadriadeného novému zamestnancovi. Ten pomôže novému zamestnancovi prekonať ťažké obdobie radikálnej zmeny v jeho živote.“
Je tá zmena taká radikálna?
„Vymenujem narýchlo len niektoré zmeny. Nové je pre nich dochádzanie do práce, zvyčajne prostriedkami hromadnej dopravy, v prípade vyššie uvedenej firmy odsťahovanie sa do Česka.
Takisto vnímanie času, presnosti a zmena starostlivosti o rodinu. Nová je pre nich skutočnosť, že po mnohých rokoch, ktoré trávili vždy s rodinou a boli poruke svojej manželke, matke a širšiemu príbuzenstvu, sú zrazu ďaleko.
Potom nemá kto pomôcť v krízových situáciách, keď ochorejú deti a podobne. Tieto prejavy sa vyskytujú u všetkých chudobných a dlhodobo nezamestnaných. Ide o ľudí, ktorí dlhodobo nepracovali, študovali v školách pri osadách a nepoznajú nepísané pravidlá strednej triedy.
Zároveň si našli aký-taký spôsob prežitia. Nie je pre nich jednoduché bez pomoci a dlhodobého sprevádzania opustiť bezpečie svojich domovov. Navyše odchádzajú za prácou s odmenou, ktorá minimálne zo začiatku nie je motivačná v porovnaní s istotou, ktorú majú v sociálnom systéme.“

Aké sú v tejto oblasti skúsenosti v zahraničí?
„Firmy si najímajú takzvaných mediátorov pracovnej integrácie. Je to pracovník firmy alebo firmou zaplatený externý zamestnanec neziskovej organizácie, ktorý vykonáva sociálnu prácu s novoprijatými zamestnancami. Existuje viacero modelov.
Nám v ETP sa osvedčilo odporúčanie ľudí, ktorí pracovali najprv u nás v komunitných centrách ako dobrovoľníci či asistenti. Neskôr si našli uplatnenie ako asistenti v školách alebo aj v komunitných centrách, tentoraz už na plný alebo čiastočný úväzok.


Beata
Balogová
